Pôžička Grécku môže zvýšiť verejný dlh SR
Prípadná trojročná 800-miliónová pôžička Grécku by mohla zvýšiť verejný dlh Slovenska o 1,7 až 2,4 % hrubého domáceho produktu. Uviedol to pre agentúru SITA na ...
Ilustračné foto: SITA
BRATISLAVA 4. mája (WEBNOVINY) - Prípadná trojročná 800-miliónová pôžička Grécku by mohla zvýšiť verejný dlh Slovenska o 1,7 až 2,4 % hrubého domáceho produktu. Uviedol to pre agentúru SITA na základe pôvodných odhadov ministerstva financií o raste verejného dlhu Slovenska na nasledujúce roky analytik VÚB banky Martin Lenko. "Pomer dlhu k hrubému domácemu produktu by sa tak v rokoch 2010 až 2012 pohyboval na úrovni 42,5 % až 44,6 % hrubého domáceho produktu," konštatoval Lenko.
Technické detaily prípadného poskytnutia pôžičky Grécku však zatiaľ nie sú známe. Verejný dlh by nám však zvýšila v prípade, ak by si štát na ňu požičal na finančných trhoch, čo je v prípade rozhodnutia Grécku pôžičku poskytnúť najpravdepodobnejšia alternatíva. Do deficitu verejných financií by sa takáto pôžička započítavala až v prípade, ak by ju Grécko nebolo schopné splácať.
Schopnosť Grécka finančnú pomoc štátom eurozóny následne splácať, je podľa analytikov otázna. "Riziko pri požičiavaní a následnom nesplatení dlhu existuje vždy, aj pri štátoch. Pri Grécku je to riziko momentálne vyššie, ako je bežné. Existuje totiž množstvo neznámych, ktoré situáciu môžu meniť buď k lepšiemu ale aj horšiemu," uviedol Lenko.
Riziko nesplácania pôžičky však ani Slovensko ani ostatné štáty eurozóny v prípade jej poskytnutia nebudú mať plne zahrnuté v úrokoch, keďže pomoc Grécku má byť za výhodnejších podmienok, aké by krajina, ak vôbec, získala na finančných trhoch. "Tak či tak, v porovnaní s trhovými úrokmi Slovensko, ani ďalšie európske krajiny, nie je dostatočne kompenzované za riziko bankrotu," dodal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Dodatočné zadlženie Slovenska kvôli pôžičke Grécku pritom môže tlačiť na úroky pri správe slovenského štátneho dlhu. "Na druhej strane, slovenské úroky by sa pravdepodobne zvýšili ešte viac, ak by Európa Grékom nepomohla. Aj keď sa dôvera investorov v pomoc eurozóny oslabila, ak by sa na ňu nespoliehali aspoň čiastočne, pýtali by za zvýšené riziko nesplácania vyššie úroky," konštatoval Mušák.
Krajiny eurozóny schválili cez víkend aktiváciu 110-miliardovej pôžičky pre Grécko, ktorú poskytne únia Aténam spolu s Medzinárodných menovým fondom (MMF) v nadchádzajúcich troch rokoch. Informoval o tom v nedeľu šéf euroskupiny a zároveň luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. "Rozhodli sme sa aktivovať plán podpory pre Grécko," povedal Juncker po nedeľňajších rokovaniach s členmi eurozóny v Bruseli. Ako dodal, 16 lídrov eurozóny v piatok v hlavnom meste Belgicka podpíše prvý transfer prostriedkov.
Slovensko by sa malo na pôžičke Grécku podieľať počas trojročného obdobia sumou zhruba 800 mil. eur. Premiér Robert Fico sa však v pondelok vyslovil, že Slovensko Grécku žiadnu pôžičku neschváli, kým razantné úsporné opatrenia neprijme grécky parlament.
SITA
BRATISLAVA 4. mája (WEBNOVINY) - Prípadná trojročná 800-miliónová pôžička Grécku by mohla zvýšiť verejný dlh Slovenska o 1,7 až 2,4 % hrubého domáceho produktu. Uviedol to pre agentúru SITA na základe pôvodných odhadov ministerstva financií o raste verejného dlhu Slovenska na nasledujúce roky analytik VÚB banky Martin Lenko. "Pomer dlhu k hrubému domácemu produktu by sa tak v rokoch 2010 až 2012 pohyboval na úrovni 42,5 % až 44,6 % hrubého domáceho produktu," konštatoval Lenko.
Schopnosť Grécka finančnú pomoc štátom eurozóny následne splácať, je podľa analytikov otázna. "Riziko pri požičiavaní a následnom nesplatení dlhu existuje vždy, aj pri štátoch. Pri Grécku je to riziko momentálne vyššie, ako je bežné. Existuje totiž množstvo neznámych, ktoré situáciu môžu meniť buď k lepšiemu ale aj horšiemu," uviedol Lenko.
Riziko nesplácania pôžičky však ani Slovensko ani ostatné štáty eurozóny v prípade jej poskytnutia nebudú mať plne zahrnuté v úrokoch, keďže pomoc Grécku má byť za výhodnejších podmienok, aké by krajina, ak vôbec, získala na finančných trhoch. "Tak či tak, v porovnaní s trhovými úrokmi Slovensko, ani ďalšie európske krajiny, nie je dostatočne kompenzované za riziko bankrotu," dodal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Dodatočné zadlženie Slovenska kvôli pôžičke Grécku pritom môže tlačiť na úroky pri správe slovenského štátneho dlhu. "Na druhej strane, slovenské úroky by sa pravdepodobne zvýšili ešte viac, ak by Európa Grékom nepomohla. Aj keď sa dôvera investorov v pomoc eurozóny oslabila, ak by sa na ňu nespoliehali aspoň čiastočne, pýtali by za zvýšené riziko nesplácania vyššie úroky," konštatoval Mušák.
Krajiny eurozóny schválili cez víkend aktiváciu 110-miliardovej pôžičky pre Grécko, ktorú poskytne únia Aténam spolu s Medzinárodných menovým fondom (MMF) v nadchádzajúcich troch rokoch. Informoval o tom v nedeľu šéf euroskupiny a zároveň luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. "Rozhodli sme sa aktivovať plán podpory pre Grécko," povedal Juncker po nedeľňajších rokovaniach s členmi eurozóny v Bruseli. Ako dodal, 16 lídrov eurozóny v piatok v hlavnom meste Belgicka podpíše prvý transfer prostriedkov.
Slovensko by sa malo na pôžičke Grécku podieľať počas trojročného obdobia sumou zhruba 800 mil. eur. Premiér Robert Fico sa však v pondelok vyslovil, že Slovensko Grécku žiadnu pôžičku neschváli, kým razantné úsporné opatrenia neprijme grécky parlament.
SITA
Prečítajte si tiež
- Netanjahuov blok zostal po voľbách bez väčšiny, jeho strana spochybňuje ich výsledky
- Lane Hutson je historický rekordér medzi mladíkmi v Montreale, Slafkovskému chýba 18 asistencií – VIDEO
- Hakeri udreli na Binance, najväčšia kryptoburza prišla o miliardy dolárov
- Martin Chromiak bol povolaný do NHL, ale v zápase Los Angeles – Ottawa ešte nehral – VIDEO
- Komédia Dvaja celkom nahí muži spája absurdný humor aj sériu nečakaných zvratov – FOTO