Prezidenti Slovenska a Maďarska dnes obrusovali hrany

VISEGRÁD 8. októbra (WEBNOVINY) – Slovenský prezident Ivan Gašparovič a jeho maďarský partner Pál Schmitt dnes vo Visegráde obrusovali hrany. Gašparovič sa dnes stretol so Schmittom bilaterálne v rámci summitu prezidentov krajín Visegrádskej štvorky. Obsah stretnutia slovenský prezident charakterizoval stručne na tlačovej besede: „Hovorili sme o otázkach, ktoré niekedy nemajú rovnaké východiskové názory. To je normálne. Hľadáme s prezidentom, ako obrúsiť hrany. Pre nás je zaujímavé, aby sme sa viazali na otázky, ktoré budú v prospech vzťahov“.


Visegrádska štvorka si za dvadsať rokov získala autoritu a splnila svoje ciele, s ktorými vznikala. Zhodli sa na tom prezidenti krajín V4, ktorí dnes pokračovali v rokovaní v maďarskom Visegráde, kde zoskupenie vzniklo. Ako uviedol maďarský prezident Pál Schmitt, všetky krajiny zoskupenia sa stali členskými štátmi EÚ a NATO, čo boli ciele V4 pred dvadsiatimi rokmi. „Spolupráca nemá alternatívu. Sme na seba odkázaní,“ uviedol prezident s tým, že štáty si pomáhajú pri povodniach, či pri energetickej bezpečnosti. „Naše skúsenosti sme pripravení odovzdať iným,“ dodal. Pripomenul tiež existenciu Visegrádskeho fondu, ktorý za desať rokov podporil 4 000 projektov a udelil 1 500 štipendií. Prezidenti uvažujú, že by sa mohli konať pre dorastencov majstrovstvá krajín V4 v športe.

Český prezident Václav Klaus tvrdí, že za dvadsať rokov existencie V4 sa priateľstvo týchto krajín zvýšilo. „Existuje normálny vzťah priateľských susedných krajín. Tieto krajiny robia mnohé veci spoločne,“ uviedol. Podľa neho úlohou do budúcna je vychádzať zo spoločných záujmov, aby sme ich vedeli identifikovať, formulovať a na európskej úrovni obhajovať. Podľa poľského prezidenta Bronislawa Komorowskeho treba hovoriť o stredoeurópskom patriotizme. „To je veľká výzva pre nás všetkých,“ vyhlásil. Slovenský prezident Ivan Gašparovič zdôraznil predstavu Visegrádskej spolupráce, ktorá by sa mala niesť v predstave aspektov, ktoré spájajú a nie tých, ktoré by mohli rozdeľovať.

Prezidenti odmietajú predstavu predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa o užšej integrácii Európskej únie. „Nedokážeme si predstaviť silnú Európu bez silných štátov. Musíme si uchovať národný charakter,“ zdôraznil Schmitt. Podľa Klausa sa Barroso tragicky mýli. Dnešné problémy Európy vznikli rýchlou integráciou a tvrdeniami, že treba viac a viac Európy. „Jeho návrh je, aby sme v tom pokračovali. To je fatálne,“ uviedol. Slovensko si je podľa Gašparoviča vedomé určitej spoločnej politiky EÚ, ale sme si vedomí aj špecifík krajín. „Členské štáty neodovzdávajú suverenitu, ale ju požičiavajú,“ upozornil.

Visegrádska spolupráca nie je inštitucionalizovaná. V politickej rovine funguje na princípe pravidelného stretávania sa jej predstaviteľov na rôznych úrovniach - od prezidentov a predsedov vlád, cez ministrov zahraničných vecí až po expertné konzultácie. Raz ročne sa koná oficiálny summit premiérov. V období medzi týmito summitmi vykonáva vždy jedna z krajín V4 predsednícku funkciu. V júni 2010 sa skončilo predsedníctvo Maďarska a od 1. júla 2010 do záveru júna tohto roka predsedalo V4 Slovensko. Slovenská republika odovzdala predsedníctvo vo V4 Českej republike. Jedinou pevnou organizačnou štruktúrou V4 je Medzinárodný visegrádsky fond (http://www.visegradfund.eu), ktorý bol založený v roku 2000 s cieľom pomáhať rozvoju kultúrnej spolupráce, vedeckej výmene, výskumu a spolupráci v oblasti školstva, výmene mládeže a rozvoju cezhraničnej spolupráce. Okrem štipendijných programov financuje fond vo väčšine prípadov aktivity mimovládnych subjektov.