Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

16. júla 2009

Slovenský orloj sa slávnostne otvorí počas Osláv zvrchovanosti v Starej Bystrici



V súčasnosti prebiehajú v obci Stará Bystrica dokončovacie práce na unikátnej stavbe Slovenský orloj. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, ...



Zdieľať
BRATISLAVA 16. júla (WN/PR) - V súčasnosti prebiehajú v obci Stará Bystrica dokončovacie práce na unikátnej stavbe Slovenský orloj. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.

Vo výklenkoch orloja je umiestnených šesť bronzových plastík: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. V rámci historických postáv 19. a 20. storočia bol úmysel autorov vybrať po dve postavy z prostredia katolíckeho a po dve z prostredia evanjelického. Pozoruhodnosťou je taktiež vyobrazenie Pribinu s mečom v ruke a kráľa Svätopluka s kráľovskou korunou, ako kráľa starých Slovákov. Všetkých šesť plastík bolo odliatych z bronzu v ateliéri Tri kamene v Stupave.
Stredovú časť orloja tvorí drapéria, ktorá je zhotovená zo slovenského kameňa ryolitu. Ten vznikol stuhnutím lávovej hmoty a bol vyťažený v lomoch pri Hliníku nad Hronom. Horná časť drapérie je vytesaná v tvare opony, dolná časť obsahuje kruhové otvory, v ktorých sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu – jediného slovenského mramoru, ktorý sa ťaží v lomoch pri Leviciach. Tento mramor obsahuje vo svojej štruktúre časti zlatého vlasu, od čoho je jeho pomenovanie. V noci sú tieto tabuľky zlatého ónyxu podsvietené. Autori drapérie sú taktiež akad. sochári manželia Loviškovci. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie.
Neoddeliteľnou súčasťou Slovenského orloja je aj sedem sôch slovenských apoštolov. Sú vytesané z topoľového dreva ľudovým rezbárom Petrom Kuníkom z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech.
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vzhľadom na to, že ide o zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, obec Stará Bystrica oslovila pražskú firmu SPEL, ktorá navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici. Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska astrolábu je ďalej delená zlatými lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a tzv. miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá ukazuje kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas. Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielov a každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.
Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: „Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.“ Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý sa jediný zachoval pred zatopením.
V priestore pod Slovenským orlojom sa zriadilo Umelecké informačné centrum. Je výtvarne navrhnuté ateliérom Byzant. V tomto priestore vznikla malá predajná galéria, v ktorej sa vystavujú diela profesionálnych i neprofesionálnych umelcov. Okrem toho tu bude umiestnená predajňa suvenírov, informačno-turistická kancelária, a zároveň tu bude sprístupnené schodisko k zadnej časti orloja, v ktorej si budú môcť návštevníci pozrieť mechanizmy orloja.
Slovenský orloj sa slávnostne otvorí počas Osláv zvrchovanosti v sobotu 18. júla 2009 o 19.00 hod za účasti významných hostí spoločenského a politického života.

OSLAVY ZVRCHOVANOSTI - PROGRAM

Stará Bystrica
VII. ročník

Piatok 17. júla 2009

18.00 Starobystrické rockovanie
Koncert rockových skupín DESMOD, S. K. O. N., Mad Frequency, Black Velvet
Rínok sv. Michala Archanjela
Vstupné: predpredaj 10 €, v deň koncertu 12 €

Sobota 18. júla 2009

10.00 Futbalový turnaj „O pohár obce Stará Bystrica“
Futbalový štadión TJ Stará Bystrica

16.00 Tlačová konferencia
Veľká zasadačka Obecného úradu Stará Bystrica

18.00 Koncert Armádnej dychovej hudby, Bratislava
Rínok sv. Michala Archanjela

19.00 Slávnostné otvorenie Slovenského orloja
Rínok sv. Michala Archanjela

20.30 Folklórny večer pri Slovenskom orloji
Účinkujú: FS Jánošík, FS Rozsutec a FS Kysučan
Rínok sv. Michala Archanjela

24.00 Polnočný svetelný dážď
Rínok sv. Michala Archanjela

24.15 Ľudová veselica so skupinou Orchestra party (CZ)
Rínok sv. Michala Archanjela


Nedeľa 19. júla 2009

10.00 Hasičská súťaž „O pohár starostu obce“
Rínok sv. Michala Archanjela

15.00 Slávnostná svätá omša pod Slovenským orlojom
spojená s posvätením orloja
Hlavný celebrant: Mons. Doc. ThDr. Marián Šuráb, PhD.
dekan RK CMBF Univerzity Komenského
Rínok sv. Michala Archanjela

17.00 Peter Stašák
Rínok sv. Michala Archanjela

18.00 Slávnostné zapálenie Vatry zvrchovanosti
Rínok sv. Michala Archanjela

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V hlavnom páse asteroidov sú ľadoví ”votrelci”
<< predchádzajúci článok
Polícia nepotvrdila, že Jacksonovu smrť vyšetruje ako vraždu