Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

10. júna 2018

Výstavba českého hradu Karlštejn sa začala pred 670 rokmi



Výstavba českého hradu Karlštejn sa začala pred 670 rokmi 10. júna 1348, keď bol položený jeho základný kameň.



Zdieľať
Hrad Karlštejn. Foto: wikipedia
Bratislava 10. júna (TASR) - Výstavba českého hradu Karlštejn sa začala pred 670 rokmi 10. júna 1348, keď bol položený jeho základný kameň.


Karlštejn leží na mohutnej vápencovej skale na ľavom brehu rieky Berounky v Českej republike (ČR). Je dobre ukrytý medzi kopcami a návštevníkom sa pred zrakmi zjaví nečakane. Do zoznamu českých národných kultúrnych pamiatok bol Karlštejn zapísaný v roku 1962.

Vybudovať ho dal český kráľ a rímsky cisár Karol IV. ako klenotnicu pre uloženie kráľovských pokladov z bezpečnostných dôvodov. Panovník, ktorý tam býval už v roku 1355, dohliadal na jeho dostavbu a výzdobu interiérov. Hrad dostavali v roku 1365, keď bola 9. februára toho roku vysvätená kaplnka svätého Kríža vo Veľkej veži vysokej 60 metrov. Kaplnka patrí k najkrajším priestorom hradu, je zdobená polodrahokamami, zlatom, hviezdami z benátskeho skla, pozlátenými reťazami.

Na hrade panovník zhromažďoval vzácne predmety - kráľovské poklady, listiny a relikvie. Poklad s korunovačnými klenotmi Svätej ríše rímskej uložil v kaplnke svätého Kríža. Na začiatku husitských nájazdov boli však cennosti prevezené na iné miesto. Späť na hrad sa vrátili v roku 1436 a pobudli tam do 22. júna 1619, kedy ich kvôli bezpečnosti opäť odviezli.

Po roku 1625 hrad postretli rôzne úskalia a na konci tridsaťročnej vojny dobyli hrad švédske vojská. Po vojne hrad vyzeral veľmi schátralo. V roku 1755 darovala Karlštejn panovníčka Mária Terezia Ústavu šľachtičien v Prahe, no slúžil mu iba ako stredisko hospodárskej správy. Chátranie pokračovalo až do konca 18. storočia. V roku 1812 navštívil Karlštejn cisár František I. Hrad ho prekvapil svojou nádherou, takže vydal príkaz na jeho rekonštrukciu a venoval na tento účel aj peniaze. Stavebné opravy v rokoch 1837–1840 súviseli s výmenou strechy na veži a neogotickou rekonštrukciou kostola Panny Márie.

Ďalšia rekonštrukcia hradu v rokoch 1894-1905 pod vedením Josefa Mockera sa týkala oboch veží, spojovacieho mosta a cisárskeho paláca. V roku 1918 sa ujal jeho správy výbor hradu. Od roku 1950 hrad spravovala národná kultúrna komisia a v roku 1955 prešiel pod správu organizácie štátnej pamiatkovej starostlivosti. V polovici 80. rokov 20 storočia zahájili generálnu rekonštrukciu Karlštejna.

V kaplnke svätého Kríža sa zachovalo 129 doskových obrazov Majstra Theodorika, ktoré tvoria najzachovalejší a najvýznamnejší súbor gotickej doskovej maľby na svete a najväčšiu portrétnu galériu českých panovníkov v Českej republike. Vystavená je tam aj kópia Svätováclavskej koruny českých kráľov. Viaže sa k nej legenda, že ten, kto si korunu neoprávnene položí na hlavu, do roka zomrie. Vyskúšal si to ríšsky protektor Reinhard Heydrich. V roku 1942 si korunu nasadil, aby ešte viac potupil český ľud, a do roka bol naňho spáchaný atentát.

Zaujímavosťou hradu je 78 metrov hlboká hradná studňa, v ktorej stavitelia nikdy nenašli vodu. Napriek tomu v nej bolo vody pre Karlštejn vždy dosť. Studňa hruškovitého tvaru slúžila ako cisterna a vodu do nej privádzali dvakrát ročne tajnou štôlňou z miestneho potoka. Táto časť hradu je však z bezpečnostných a prevádzkových dôvodov návštevníkom navždy neprístupná.

Hrad preslávila aj filmová veselohra Noc na Karlštejně (1973) podľa scenára Jaroslava Vrchlického a v réžii Zdeňka Podskalského, ktorá hovorí o tom, že na hrad nesmeli chodiť ženy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Neonacistický rockový festival pritiahol väčší dav ako sa očakávalo
<< predchádzajúci článok
Vladimír Dlouhý začínal svoju hereckú kariéru už ako dvanásťročný