Deficit zrážok znižuje ekologickú stabilitu lesov

  Ekologická stabilita horských lesov a porastov kosodreviny sa v dôsledku nepriaznivých pomerov podstatne znížila. Naopak,  zvýšila sa ich náchylnosť k rôznym ochoreniam.
      "Takéto oslabené porasty podľahnú vetru, ale aj útokom rôznych druhov škodlivého hmyzu, ktorého pôsobenie by sa pri optimálnej stabilite ekosystémov v lese negatívne neprejavilo. Smrekom už vo zvýšenej miere opadáva ihličie. Extrémne sucho najťažšie znášajú staré stromy, a tak táto jar môže byť pre niektoré 200- až 300-ročné lesné velikány posledná," uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.  
      Malé jarky, ale aj výdatnejšie potoky a podmáčané stanovištia už v lesoch povysychali. Vtáky, aby si uhasili smäd, sa tak musia za životodarnou tekutinou sťahovať aj niekoľko kilometrov, dodal Saniga

      V súčasnosti, keď aj v interiéri lesných porastov je hrabanka s opadaným lístím preschnutá nielen na povrchu, ale aj hlboko pod ním, stále pretrváva zvýšené riziko vzniku požiarov. A to aj od blesku, či pohodenej sklenej fľaše, ktorá môže pôsobiť ako lupa.
      Dopad skleníkového efektu na atmosféru Zeme je nepopierateľný. Súčasné vedecké poznatky hovoria o tom, že na zemeguli bude stúpať priemerná teplota okolo 1 až 2 °C za 100 rokov. Niektorí odborníci však predpokladajú ešte drastickejšie zvyšovanie priemernej teploty, a to až o 4 °C za 100 rokov. Pre nezainteresovaného sa to nezdá byť veľa, avšak táto hodnota je blízka zmene teploty (+4 °C) za posledných 8 tisíc rokov. O sto nasledujúcich rokov bude Zem teplejšia než kedykoľvek v predchádzajúcich geologických dobách, konštatoval Saniga.

(TASR)