Iveta Radičová dostala od eurovýboru široký mandát na summit

BRATISLAVA 6. decembra (WEBNOVINY) - Premiérka Iveta Radičová dostala od parlamentného európskeho výboru mandát na nadchádzajúci summit lídrov eurozóny, ktorý sa uskutoční 8. a 9. decembra v Bruseli.

Za uznesenie, ktoré dáva Radičovej relatívne široký mandát a podľa ktorého Slovensko podporuje opatrenia, ktoré prinesú sprísnenie rozpočtových pravidiel vrátane automatických prísnych sankcií, hospodársky rast, vznik nových pracovných miest, rast životnej úrovne obyvateľov Európy a nebudú obmedzovať zodpovedné krajiny, hlasovali aj poslanci opozičného Smeru-SD.

Hlasovania sa zdržali zástupcovia za SaS, OKS a SNS. Zdržal sa tiež nezaradený Jozef Viskupič.

Odmietnuť komisiou a duom Merkelová-Sarkozy navrhované opatrenia by pritom podľa ministra financií Ivana Mikloša znamenalo de facto koniec projektu eura, čo by malo ďalekosiahle negatívne dôsledky. Minister tvrdí, že navrhované opatrenia sú okrem rozpadu eurozóny či plnej participácie Európskej centrálnej banky (ECB) na riešení problémov zadlžených krajín a zároveň vydávania spoločných eurobondov jedinou jestvujúcou alternatívou. Slovensko by preto nemalo podľa neho bezpodmienečne trvať na niektorých bodoch, ktoré by chcelo presadiť. Ide napríklad o definíciu účasti privátneho sektora v novom eurovale.




Podľa Mikloša povedať nie znamená koniec eura v SR

"Povedať nie znamená, že sme skončili. A to nehovorím o nejakej fiktívnej mene, hovoríme o našej mene, v ktorej majú slovenskí občania všetky úspory. Hovoríme o možnosti takého prepadu ekonomiky, aký si asi ani nevieme predstaviť," povedal na rokovaní eurovýboru Mikloš s tým, že už kríza jednej veľkej investičnej banky za oceánom v roku 2008 znamenala na Slovensku stratu 140 tis. pracovných miest. "Teraz je, myslím, každému evidentné, že keby došlo ku kríze v eurozóne, ktorej sme súčasťou, by tie dôsledky boli neporovnateľné,“ dodal minister.


Jozef Kollár z SaS sa zdržal

Reagoval tak na poslanca za SaS Jozefa Kollára, ktorý sa napokon hlasovania zdržal. Podľa Kollára nie je možné mandát pre premiérku podporiť z piatich dôvodov. Prvým je smerovanie k fiškálnej únii v inštitucionalizovanom zmysle slova, druhým je zavedenie spoločných eurobondov v akejkoľvek forme, ďalšími smerovanie k harmonizácii daní, zvyšovanie účasti ECB pri zachraňovaní zadlžených ekonomík a podľa Kollára najdôležitejší bod je návrh na zrušenie práva veta v určitých rozhodovacích procesoch.

Minister financií ale aj premiérka Radičová však na výbore oponovali, že návrhy z dielne Berlína a Paríža nepočítajú so zavedením spoločných eurobondov, ani so zvyšovaním účasti Európskej centrálnej banky pri skupovaní dlhopisov problémových krajín. V otázke veta je podľa premiérky podstatné, v akých procesoch sa má tento inštitút využívať.


Referendum nie je podľa SDKÚ-DS vhodné riešenie

Referendum však podľa predstaviteľov SDKÚ-DS pri prijímaní krátkodobých riešení, akými sú aj návrhy opatrení, ktorými sa má zaoberať najbližší summit, nie je vhodným riešením. Premiérka však pripustila, že by sa tento inštitút mohol využiť pri prípadnom koncipovaní úplne nového znenia Lisabonskej zmluvy, ktoré by detailne pojednávalo aj o prípadnej fiškálnej únii v rámci Európy.

Nemecko-francúzske návrhy počítajú s automatickými sankciami proti krajinám, ktoré porušujú rozpočtové pravidlá. K vynucovaniu pravidiel má prispieť aj Európsky súdny dvor, ten však na rozdiel od pôvodného návrhu Berlína nezíska právomoc vyhlásiť národné rozpočty za neplatné. Štáty majú ďalej zakomponovať do svojich ústavných zákonov pravidlá o vyrovnanom rozpočte. Konkrétnu formuláciu ustanovení o tzv. dlhovej brzde návrh neobsahuje. Paríž a Berlín podporili aj skoršiu aktiváciu trvalého Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by mal podľa pôvodných plánov v polovici roka 2013 nahradiť súčasný Európsky fond finančnej stability (ESM). Merkelová a Sarkozy teraz navrhujú, aby tzv. posilnený euroval začal fungovať už v budúcom roku.


Ani opatrenia nemusia stačiť

Minister financií Ivan Mikloš však pripustil, že ani tieto opatrenia napokon nemusia finančným trhom stačiť. "Dokonca je otázka, či bude stačiť to, čo dáva na stôl Nemecko, Francúzsko a komisia, keďže mnohé odborné kapacity tvrdia, že ak sa neuvoľnia úplne ECB ruky a nebudú vydávané eurobondy, tak to proste nepôjde," dodal na utorňajšom rokovaní výboru pre európske záležitosti.