Na Bártu sa chodí ako do divadla

 V najdžezovejšej kombinácii piano, kontrabas a bicie sa predstavili publiku v inštrumentálnej šťvrťhodinke. Yvonne Sanchezová, speváčka poľ- sko-kubánskeho pôvodu (ktorej však počas koncertu nerobila najmenší problém čeština ani angličtina), na seba nedala dlho čakať a bez najmenšieho ostychu spustila prúd komorných džezových skladieb predo- všetkým v hlbokej zamatovej polohe („Když nemůžu nahoru, musim dolů.“). Hlas Yvonne Sanchezovej rozsahom neočaril možno pre dočasnú indispozíciu, tým viac energie však vkladala do prejavu.
Po polhodinovej prestávke sa trio hudobníkov vrátilo a s nimi na pódiu zažiarila hlavná hviezda večera, na ktorú čakala tradične preplnená sála v nedýchateľnom vzduchu - Dan Bárta. Nenápadný výzorom, oslnivý prejavom. Na Dana Bártu sa chodí ako do divadla. Spieva nielen hlasom, ale celým telom. Dvojnásobný divácky zážitok. Oproti menej výraznej Yvonne zaujalo vystúpenie sedemnásobného držiteľa ceny Anděl divákov o poznanie viac. Vrchol večera však prišiel v podobe spoločne odspievaných skladieb. Počas nich v publiku stíchli i hlasy spred baru, hlučne sa dožadujúce piva, či tiet, ktoré si tam odskočili poklebetiť. Prídavok sme dostali len jeden. Veď v najlepšom vraj treba prestať.
(kle)