Poslanec Ján Budaj, známy z revolučných tribún, sa dožíva 65 rokov

Bratislava 10. februára (TASR) – Politik a jedna z vedúcich osobností Novembra'89 Ján Budaj, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) sa v piatok 10. februára dožíva 65 rokov.


Ján Budaj sa narodil 10. februára 1952 v Bratislave. Po maturite začal študovať matematiku a fyziku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Trnave, štúdium však nedokončil. Na jeseň roku 1971 sa pokúsil odísť z Československej socialistickej republiky (ČSSR), bol zadržaný a odsúdený na pol roka väzenia. Neskôr sa pretĺkal ako skladník, úradník a pracoval tiež ako kurič. V 70. rokoch 20. storočia sa stal jedným z organizátorov nezávislých kultúrnych aktivít. Bol prispievateľom, redaktorom a vydavateľom politických a kultúrnych samizdatov, ochranárskych periodík a publikácií. Jeho prvým prejavom bol zápas o uchovanie bratislavských historických cintorínov (1980-1981), po ktorom nasledovali desiatky ďalších protestov a ochranárskych iniciatív, neustávajúcich až do novembra 1989. Sústredil okolo seba kolektív autorov, ktorí vytvorili samizdat s názvom Bratislava nahlas (1987). V publikácii šíriacej sa ilegálne medzi ľuďmi kritizovali kvalitu života v dnešnom hlavnom meste SR a neschopnosť a skostnatenosť režimu.

Po 17. novembri 1989 sa Ján Budaj stal jedným z moderátorov na tribúnach mítingov, inicioval a zakladal Verejnosť proti násiliu (VPN). V chladnom počasí sa chránil čiapkou, ktorej prischol názov "budajka". Vo februári 1990 sa stal predsedom Koordinačného centra VPN. Hnutie VPN viedol do parlamentných volieb 1990, v ktorých zvíťazilo. V priebehu posledného dňa volieb však odstúpil z kandidátky, pretože z federálneho ministerstva vnútra prišla v tomto období informácia, že jeho meno je v evidenčných knihách spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti - ŠtB (v roku 2007 sa v archívoch Ústavu pamäti národa našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, v ktorej sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu).



Politicky sa Ján Budaj začal znova angažovať v Demokratickej únii Slovenska (DÚ), ktorej členom bol od roku 1995 do júla 1998. Zastával najskôr post podpredsedu pre programové veci, potom bol podpredsedom pre styk s verejnosťou. V júli 1998 sa stal členom Slovenskej demokratickej koalície (SDK), kde bol členom predsedníctva. Mimoriadny snem DÚ vo februári 1999 schválil dvojaké členstvo (SDK-DÚ) pre členov liberálnej platformy SDK. Po návrate do DÚ Budaja 22. mája 1999 zvolili za podpredsedu strany pre styk s médiami a verejnosťou. V tejto funkcii zotrval do 6. mája 2000, teda do mimoriadneho snemu DÚ vo Zvolene, kedy spolu s Jurajom Švecom a ďalšou časťou členov DÚ opustil rokovanie snemu.

Ohlásil založenie novej liberálnej strany s názvom Liberálnodemokratická únia (LDÚ), ktorá bola 7. septembra 2000 zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR, a stal sa jej predsedom. LDÚ neskôr zmenila názov na Demokratická únia (DÚ) a v septembri 2010 sa z nej stala strana Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska.



Bývalý tribún Nežnej revolúcie bol od roku 1998 do konca septembra 2002 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a podpredsedom Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Od septembra 2000 do 27. februára 2001 bol členom liberálnodemokratickej frakcie poslancov NR SR za SDK. Do septembra 2002 bol členom Osobitného kontrolného orgánu (OKO) na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS).



Od roku 2006 bol Ján Budaj poslancom v Mestskom zastupiteľstve v Bratislave. V komunálnych voľbách 2010 neúspešne kandidoval na post primátora Bratislavy, neúspech ho postretol aj v parlamentných voľbách v roku 2012. Od roku 2016 je opozičným poslancom Národnej rady SR za stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA).


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR