Slovensko predáva bondy v českých korunách
Slovensko si na financovanie svojho dlhu požičiava aj v českých korunách. V piatok totiž štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) ohlásila emisiu splatnú v septembri 2015 ...
BRATISLAVA 24. februára (WEBNOVINY) - Slovensko si na financovanie svojho dlhu požičiava aj v českých korunách.
V piatok totiž štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) ohlásila emisiu splatnú v septembri 2015 v objeme 12,5 mld. CZK, teda v prepočte zhruba 500 mil. eur.
Podľa Tomáša Kapustu z odboru riadenia dlhu ARDAL-u by už celá suma mala byť upísaná kombináciou syndikátu a tzv. private placementu, teda neverejného predaja. Reálne sa majú tieto cenné papiere začať vydávať 2. marca tohto roku.
"Bol prejavený záujem českými investormi o slovenský kredit, takže keď nám to nejaké banky ponúkli, tak sme túto možnosť zvážili a rozhodli sme sa, že im vyjdeme v ústrety," povedal pre agentúru SITA Kapusta s tým, že o financovanie slovenského dlhu v eurách českí investori príliš veľký záujem nemali. "Keď im ho poskytneme v českej mene, je to pre nich lepšia príležitosť," dodal.
Záujem o slovenské bondy v českých korunách bol podľa neho veľký, a prevýšil pôvodné odhady o zhruba 200 mil. eur.
Uvedený štátny dlhopis, ktorý má označenie série 220, bude úročený pohyblivou sadzbou naviazanou na 6-mesačný PRIBOR navýšený o 1,5 % p.a. Úroky z dlhopisu sa budú vyplácať polročne, vždy k 2. marcu a 2. septembru bežného roka.
Financovaním dlhu v českých korunách však menová diverzifikácia slovenského dlhu končiť nemusí. Podľa správy Dow Jones Newswires uverejnenej na internetovej stránke The Wall Street Journal totiž ARDAL plánuje aj emisie denominované vo švajčiarskych frankoch a amerických dolároch.
Načasovanie týchto emisií bude pritom závisieť od trhových podmienok. Slovensko má totiž v súčasnosti celý dlh denominovaný v eurách. Cieľom tohto kroku má byť tiež diverzifikácia investorskej bázy.
Kurz:
(1 EUR = 25,033 CZK)
V piatok totiž štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) ohlásila emisiu splatnú v septembri 2015 v objeme 12,5 mld. CZK, teda v prepočte zhruba 500 mil. eur.
Podľa Tomáša Kapustu z odboru riadenia dlhu ARDAL-u by už celá suma mala byť upísaná kombináciou syndikátu a tzv. private placementu, teda neverejného predaja. Reálne sa majú tieto cenné papiere začať vydávať 2. marca tohto roku.
"Bol prejavený záujem českými investormi o slovenský kredit, takže keď nám to nejaké banky ponúkli, tak sme túto možnosť zvážili a rozhodli sme sa, že im vyjdeme v ústrety," povedal pre agentúru SITA Kapusta s tým, že o financovanie slovenského dlhu v eurách českí investori príliš veľký záujem nemali. "Keď im ho poskytneme v českej mene, je to pre nich lepšia príležitosť," dodal.
Záujem o slovenské bondy v českých korunách bol podľa neho veľký, a prevýšil pôvodné odhady o zhruba 200 mil. eur.
Uvedený štátny dlhopis, ktorý má označenie série 220, bude úročený pohyblivou sadzbou naviazanou na 6-mesačný PRIBOR navýšený o 1,5 % p.a. Úroky z dlhopisu sa budú vyplácať polročne, vždy k 2. marcu a 2. septembru bežného roka.
Financovaním dlhu v českých korunách však menová diverzifikácia slovenského dlhu končiť nemusí. Podľa správy Dow Jones Newswires uverejnenej na internetovej stránke The Wall Street Journal totiž ARDAL plánuje aj emisie denominované vo švajčiarskych frankoch a amerických dolároch.
Načasovanie týchto emisií bude pritom závisieť od trhových podmienok. Slovensko má totiž v súčasnosti celý dlh denominovaný v eurách. Cieľom tohto kroku má byť tiež diverzifikácia investorskej bázy.
Kurz:
(1 EUR = 25,033 CZK)
Prečítajte si tiež
- Po 139 rokoch končí fínska tlačová agentúra STT, krajina príde o unikátnu inštitúciu
- Spoločnosť čelí rastúcej polarizácii. Nepokoje posilňujú krajnú pravicu aj krajnú ľavicu, tvrdí bývalý francúzsky europoslanec
- Top foto dňa (28. október 2026): Transfúzne centrum, jazvečíky v umení, baletní tanečníci a turnaj Pan Pacific Open
- Pri havárii vrtuľníka misie EUFOR v Bosne zahynuli traja ľudia, 12 utrpelo zranenia
- Odborníci diskutovali v Bratislave o smerovaní sociálnej ekonomiky. Akým výzvam čelí?