Stavanie májov bolo známe už v antike

Zvyky stavania májov patrí medzi tradičné zvyky na Slovensku. Máje pred obytné sídla sa stavali ako prejav úcty a žičlivosti.

29. apríla 2006, 18:10

V 1. a na začiatku 2. tisícročia sa u európskych národov stavali v predvečer filipo-jakubskej noci - z 30. apríla na 1. mája.
Postavením mája sa mládenec uchádzal o priazeň dievčaťa, alebo potvrdzoval existujúci vzťah. Boli aj nástrojom spoločenskej kritiky, lebo neobľúbeným ľuďom dávali vyschnutý strom tzv. suchár. Máj je vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou bez ozdôb alebo ozdobenou stuhami, šatkami či fľašou pálenky. Stavanie májov bolo známe už v antike. Rimania, Etruskovia a ďalšie staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. V stredovekej Európe sa stavali najprv pred kostoly a radnice, od 15. storočia aj pred domy dievčat. Do polovice 16. storočia, keď zaviedli cirkevný sobáš, mal máj podľa obyčajového práva dokonca istý právny význam - bol prísľubom manželstva. Neskôr sa ustálilo stavanie májov na tri podoby. Staval ho mládenec dievčaťu, o ktoré mál vážny záujem. Ďalej máje stavali mládenci všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili podľa miestneho zvyku vek dospelosti, alebo sa máje stavali všetkým dievčatám. Ak však mala dievčina svojho mládenca, jej máj sa odlišoval od ostatných ozdobou.

(TASR)

Prečítajte si tiež