Vláda Ivety Radičovej padla, euroval neprešiel

BRATISLAVA 11. októbra  – Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) padla, pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale dnes nezískala dôveru poslancov Národnej rady SR. Poslanci tak neschválili ani zvýšenie objemu slovenských záruk v eurovale. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo len 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo najmenej 76 hlasov. Proti eurovalu hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo.

Premiérka nepresvedčila poslancov ani prosbami bezprostredne pred hlasovaním. „Ja vás prosím, dôverujte tejto vláde, že narába zodpovedne s verejnými financiami, dôverujte tejto vláde, že nezneužije ani na sekundu ťažko zarobené peniažky daňových poplatníkov, a dôverujte tejto vláde, že záujem a dôveryhodnosť SR je to najcennejšie čo viem, čo mám a čo ponúkam. Prosím vás,“ žiadala poslancov.
 

Za euroval hlasovali všetci prítomní poslanci za SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd, Martin Fecko zo skupiny Obyčajní ľudia (OĽ) a František Šebej. Poslanci za Smer-SD sa pred hlasovaním prezentovali, ale nehlasovali, čím zariadili uznášaniaschopnosť parlamentu. Proti boli členovia SNS a bývalí členovia tejto strany Anna Belousovová a Rudolf Pučík. Liberáli zo SaS ani traja poslanci z OĽ sa hlasovania nezúčastnili. 

ODPORÚČAME: 

 Sulík si myslí, že daňovníkom v Európe ušetril miliardy eur

 Politológ: Richard Sulík bol v afekte

 FICO: Smer-SD je pripravený rokovať o eurovale
 

Slovensko tak ako jediný člen eurozóny nepodporilo v parlamente schválenie zmien v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF). Navýšenie eurovalu ako aj rozšírenie jeho kompetencií by však v slovenskom parlamente mohlo ešte tento týždeň prejsť. Vzhľadom na deklarovanú podmienenú podporu opozičného Smeru-SD pri opätovnom hlasovaní to predpokladá minister financií Ivan Mikloš. „Je predpoklad, že euroval schválený nakoniec tento týždeň tak či tak bude,“ vyhlásil v utorok Ivan Mikloš.
 

Vynovený euroval, ako to predpokladá dodatok k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, má pomáhať nielen štátom ale aj bankám. Okrem toho, má mať väčšiu kapacitu, aby sa zabezpečilo, že rating jeho záväzkov zostane na najvyššej
 

Samotný EFSF vznikol ešte 9. mája minulého roku, ako štátmi eurozóny účelovo založený subjekt na boj proti dlhovej kríze. Aktuálny objem záruk v EFSF dosahuje 440 mld. eur, pričom podiel Slovenska zodpovedá sume záruk 4,372 mld. eur. Lídri eurozóny sa však neskôr rozhodli garancie navýšiť na bezmála 780 mld. eur, čo by malo zabezpečiť pôvodne zamýšľanú efektívnu úverovú kapacitu nástroja na úrovni 440 mld. eur. Dodatok už počítal aj s účasťou Estónska a podiel záruk Slovenska na navýšenom eurovale by mal dosiahnuť 7,728 mld. eur.

Vládnuť môžu do vymenovania nového kabinetu

Vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Ivety Radičovej znamená koniec celého jej kabinetu. V prípade, že vláda dôveru Národnej rady SR stratí, prezident Slovenskej republiky ju odvolá. Súčasná vláda by však mala vykonávať svoje funkcie až do vymenovania novej vlády. Prezident má právomoc vybrať si osobu, ktorá sa pokúsi zostaviť nový kabinet. „Závisí to od prezidenta,“ uviedol pre agentúru SITA Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV v reakcii na otázku, či by mal poveriť zostavením vlády víťaza posledných parlamentných volieb Roberta Fica.

Predseda strany Smer-SD Robert Fico po voľbách v roku 2010 poverenie zostaviť vládu dostal. „Chcem poveriť zostavením vlády víťaza volieb, pretože som presvedčený, že je to morálne. Politická strana, ktorá dostala najväčšiu dôveru od občanov, si zaslúži dostať takúto možnosť," povedal v júni 2010 prezident Gašparovič napriek tomu, že pravicové strany pred týmto rozhodnutím odmietli so Smerom o zostavení vlády rokovať.

Parlamentné voľby v roku 2010 vyhrala strana Smer-SD so ziskom 34,79 percenta platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 15,42 percenta SDKÚ-DS a tretia bola so ziskom 12,14 percenta platných hlasov strana Sloboda a Solidarita (SaS). Kresťanskodemokratické hnutie posunulo do parlamentu 8,52 percenta a stranu Most-Híd 8,12 percenta platných voličských hlasov. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu tesne prekročila SNS so ziskom 5,07 percenta.