Vyšiel autobiografický román spisovateľa Czesława Miłosza Údolie Issy

Bratislava 10. apríla (TASR) - Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave vydalo v týchto dňoch román významného poľského spisovateľa 20. storočia, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Czesława Miłosza Údolie Issy. Je to v podstate autobiografický, spomienkový román. Autor sa v ňom vrátil do rokov svojho detstva, prežitého na brehoch neveľkej rieky Issy (čo je literárny názov pre rieku Niewiaza), pretekajúcej lesnatým krajom strednej Litvy, v tom čase na národnostne zmiešanom území, kde vedľa seba žili Poliaci, Litovčania a čiastočne aj Rusi. Nie je to však dramatický príbeh s presnou dejovou líniou. Je to svojím spôsobom rozpamätávanie sa dospelého človeka – literárneho umelca na príhody a zážitky z rokov útleho detstva, chlapčenstva, až po odchod do mesta a miest za stredným a vyšším vzdelaním. Je to zároveň aj spomienkový hold osobám a osobnostiam z jeho príbuzenstva i susedstva, ktoré ho v detstve obklopovali.

No nie je to chlapčenský román. Spisovateľ sa pozerá na svet svojho detstva očami dospelého človeka. Človeka – umelca, ktorý sa dokáže vrátiť do duchovného sveta svojho hrdinu, zaznamenáva jeho konanie, vnímanie udalostí i poryvy mysle. Pre všetky jeho skutky i vnímanie udalostí, ktoré mu do detského sveta podhodil okolitý život, má hlboké pochopenie, a preto ich nekomentuje.

Dominujúcim je chlapcovo očarenie prírodou, viac lesmi ako riekou, pre ktorého najväčším zážitkom sú poľovačky v miestnych lesoch. Práve cez túto skutočnosť chlapec ako keby čoraz hlbšie vstupoval do sveta dospelých, a to napriek prvým neúspechom. Poľovačky na drobnú zver (zajace, bažanty, tetrovy) patrili prirodzene k časti obživy obyvateľov tohto kraja. Chlapcove rozjímania nad zastrelenými zvieratami, v ktorých sa snúbi detský pocit nadobúdania chlapskosti s pocitmi, ktoré v ňom vyvoláva smrť živého tvora, sú však najpresvedčivejšími kapitolami diela.

Príbehy sa odohrávajú v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Bol to čas po kataklizme prvej svetovej vojny. A aj keď jej udalosti v rovine ozbrojených konfliktov priamo nezasiahli do tohto troška bohom zabudnutého kraja, v spoločensko - politickej rovine ho však nemohli obísť. Prejavilo sa to najmä v národnostných vzťahoch, no o čosi viac pri pozemkovej reforme. A to nikdy nie je bezbolestné. V tejto súvislosti treba uviesť, že chlapec – budúci spisovateľ - nevyrastal v šľachtickej usadlosti, ale na statku. Teda na rozsiahlejšej roľníckej usadlosti so všetkými hospodárskymi budovami i so služobníctvom, ale aj s každodennou prácou majiteľov. Bol teda synom a vnukom bohatších, „viachektárových“ roľníkov. Triedny antagonizmus tu nebol nijako vypuklý.

Román Czesława Miłosza Údolie Issy patrí k takým literárnym dielam, ktoré autor píše viac pre seba ako pre širšie literárne i čitateľské uplatnenie. Dielo tak potvrdzuje skutočnosť, že všetko máme zakódované z detstva. Každý skutočný tvorca a literárny umelec vari najviac sa - skôr či neskôr – ak mu je požehnané viac rokov života – musí vrátiť do rokov svojho detstva a nahmatať svoje ľudské, národné a, keď je to nevyhnutné, aj kresťanské korene.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR