Vzdialení a blízki priatelia

  Napriek tomu, že oficiálne sa koncert konal pod hlavičkou Štátneho komorného orchestra Žilina, väčšina divákov sa prišla pozrieť predovšetkým na kanadského Slováka Petra Breinera a jeho žánrovo atraktívny koncert z diel súčasných, postmoderných i klasických autorov.
Postmoderné reprezentovali Tri skladby v starom štýle poľského skladateľa Henryka Mikolaja Góreckeho, ktorého skromné, ale zvukovo mimoriadne objavné dielo z roku 1963 akoby naznačilo, že stredajší večer nenechá nikoho z poslucháčov ľahostajným. Malá suita pre malého Davida slovenského skladateľa Vladimíra Godára sa toho stala najpresvedčivejším dôkazom. Dielo skomponované na objednávku festivalového výboru Bratislavských hudobných slávností doslova očarilo myšlienkovou dôslednosťou, bohatými farbami, detskou hravosťou a, samozrejme, žánrovou pestrosťou.
Godárova, v dnešných časoch takmer výnimočná, melodickosť našla živnú pôdu vo virtuóznom a mimoriadne vtipnom stvárnení, ktorého sa zhostili predstavitelia mladej slovenskej rockovej a džezovej scény - gitarista Andrej Šeban a huslista Stano Palúch. Obaja dokázali v sprievode žilinského orchestra pod Breinerovou taktovkou naplno rozohrať širokú škálu svojich schopností i šarmu a vdýchnuť Godárovej kompozícii nesmierne optimistický duch. Nadšenie obecenstva prinútilo účinkujúcich k netradičnému a spontánnemu hudobnému prídavku záverečnej siedmej časti - Goralských variácií, ktorú začali obaja protagonisti džezovou improvizáciou. K nej sa pridal aj sám Breiner na čembale, aby napokon dokončil načaté dielo za dirigentským pultom. Po prestávke sa k nemu vrátil už ako dirigent - skladateľ.
Spolu s disciplinovaným a dobre znejúcim orchestrom zo Žiliny a mladým Bratislavským gitarovým kvartetom predstavil Slovensku svoje najnovšie dielo, orchestrálne nesmierne zaujímavý diptych Guitaralia notturna. Najskôr sa však rovnako netradične obrátil smerom k publiku, aby sa verejne poďakoval - nielen organizátorom festivalu - za pozvanie, predovšetkým však svojmu dlhoročnému priateľovi Vladovi Godárovi za jeho zásluhy pri objavovaní nových talentov. Roky utužované priateľstvo dvoch geograficky vzdialených, ale tvorivo stále bližších spolužiakov, odchovancov profesora Alexandra Moyzesa, zrazu naplno ožilo pred tvárami obecenstva.
Večer zakončila takmer symbolicky prvá Beethovenova symfónia C Dur opus 21 v podaní žilinského orchestra pod citlivým Breinerovým vedením. Touto skladbou sa podľa historikov začali dejiny modernej orchestrálnej hudby. Breinerov i Godárov tvorivý prístup k hudobnému umeniu, stierajúci a prekonávajúci žánrové hranice, akoby sa hrdo hlásil k odkazu veľkého majstra, ktorého dielo vznikalo na začiatku 19. storočia nielen v stredoeurópskom, ale dokonca i v slovenskom zemepisnom priestore.

Jaroslav Rozsíval