Ako sa liečili infekcie vo svete bez antibiotík?
Vývoj antibiotík a ďalších antimikrobiálnych liečív je pravdepodobne najväčší úspech modernej medicíny. Ich nadužívanie vedie k tomu, že nemusia účinkovať. Ako sa infekcie liečili v minulosti?
Alternatívne terapie boli používané na liečbu infekcií už od staroveku, ale žiadna nie je tak spoľahlivo bezpečná a účinná ako moderné antimikrobiálne terapie. Bohužiaľ, kvôli zvýšeniu odolnosti a nedostatku vývoja nových liečív, sa možnosť návratu k pre-antimikrobiálnej ére môže stať realitou. Aké sú teda možnosti?
Púšťanie krvi sa ako lekárska terapia používalo viac ako 3000 rokov. Vzniklo v Egypte a používalo sa až do polovice 20. storočia. Púšťanie krvi je založený na starej lekárskej teórii, že štyri telesné tekutiny (krv, hlien, čierna žlč a žltá žlč) musia zostať v rovnováhe, aby sa zachovalo zdravie. Predpokladalo sa teda, že infekcie boli spôsobené nadbytkom krvi, takže krv bola postihnutému pacientovi odobraná. Jedným zo spôsobov bolo rezať do žily alebo tepny, alebo sa používali vyhrievané sklenené poháre umiestnené na koži, kde vytvárali podtlak, a teda praskanie malých krvných ciev.
Nemenej často sa používali pijavice, ako iná forma krviprelievania. Pre prax to v podstate znamenalo prínos, aspoň u niektorých druhov baktérií v skorých štádiách infekcie. Mnoho baktérií vyžaduje na množenie železo, a železa sa viaže na červené krvinky. A teda menej červených krviniek znamenalo menej železa pre bakteriálne infekcie.
Prirodzene sa vyskytujúce chemické prvky a chemické zlúčeniny boli v minulosti používané ako terapia pre rôzne infekcie, zvlášť pri hojení infekcií a pri syfilise. Jód, bróm a zlúčenina ortuti sa používali na liečbu infikovaných rán a sneti počas americkej občianskej vojny. Bróm bol používaný najčastejšie, ale aplikácia bola veľmi bolestivá. Dokonca to mohlo poškodiť tkanivo.
Zlúčeniny ortuti boli používané na liečbu syfilisu od roku 1363 do roku 1910. Tieto zlúčeniny mohli byť aplikované na kožu, podávané perorálne alebo injekčne. Ale vedľajšie účinky by mohli zahŕňať rozsiahle poškodenie kože a slizníc, obličiek, poškodenie mozgu a dokonca aj smrť. Našťastie, v roku 1943 penicilín nahradil tieto procedúry a zostal v prvej línii liečby pre všetky fázy syfilisu.
V priebehu storočí sa celá rada byliniek používala na liečbu infekcií, ale len veľmi málo ich bolo odskúšaných v klinických štúdiách. Jednou látkou odvodenou z bylinkových liečebných metód je chinín, ktorý bol používaný na liečbu malárie. Bol pôvodne izolovaný z kôry chinínovníka, ktorý je pôvodom z Južnej Ameriky. V súčasnej dobe používame syntetickú formu chinínu na liečbu ochorení. Kôra sa vysušila, zomlela a následne zmiešala s vodou. Ľudia tento nápoj pili. Chinínovníková kôra zaujala už jezuitov okolo roku 1600, ale v Južnej Amerike ju na liečbu používali už skôr.
Artemisinín bol syntetizovaný z Artemisia annua (sladká palina), čo je ďalšia účinná rastlina používaná na liečbu malárie. Čínska vedkyňa doktorka Tú YOUYI a jej tím analyzovali staroveké čínske lekárske texty a ľudové prostriedky, vďaka čomu identifikovali výťažky z Artemisia annua rovnako účinné aj na zastavenie množenia malárie u zvierat. Vedci za to boli odmenení Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu.
Pravdepodobne ste sa prírodne liečili aj doma. Použitie medu pri hojení rán sa datuje od Sumerov v roku 2000 pred naším letopočtom. Vysoký obsah cukru môže vysušiť bakteriálne bunky, zatiaľ čo kyslosť môže blokovať rast a delenie mnohých baktérií. Med tiež obsahuje enzým, glukóza oxidázu, ktorá mení kyslík na peroxid vodíka, čo ničí baktérie. Najsilnejší prirodzene sa vyskytujúci med je manukový. Pochádza z kvetov čajovníkových kríkov a má ďalšie antibakteriálne vlastnosti.
Krv, pijavice a nože
Nemenej často sa používali pijavice, ako iná forma krviprelievania. Pre prax to v podstate znamenalo prínos, aspoň u niektorých druhov baktérií v skorých štádiách infekcie. Mnoho baktérií vyžaduje na množenie železo, a železa sa viaže na červené krvinky. A teda menej červených krviniek znamenalo menej železa pre bakteriálne infekcie.
Ortuťou na syfilis?
Prirodzene sa vyskytujúce chemické prvky a chemické zlúčeniny boli v minulosti používané ako terapia pre rôzne infekcie, zvlášť pri hojení infekcií a pri syfilise. Jód, bróm a zlúčenina ortuti sa používali na liečbu infikovaných rán a sneti počas americkej občianskej vojny. Bróm bol používaný najčastejšie, ale aplikácia bola veľmi bolestivá. Dokonca to mohlo poškodiť tkanivo.
Zlúčeniny ortuti boli používané na liečbu syfilisu od roku 1363 do roku 1910. Tieto zlúčeniny mohli byť aplikované na kožu, podávané perorálne alebo injekčne. Ale vedľajšie účinky by mohli zahŕňať rozsiahle poškodenie kože a slizníc, obličiek, poškodenie mozgu a dokonca aj smrť. Našťastie, v roku 1943 penicilín nahradil tieto procedúry a zostal v prvej línii liečby pre všetky fázy syfilisu.
Pozrite sa na záhradu
V priebehu storočí sa celá rada byliniek používala na liečbu infekcií, ale len veľmi málo ich bolo odskúšaných v klinických štúdiách. Jednou látkou odvodenou z bylinkových liečebných metód je chinín, ktorý bol používaný na liečbu malárie. Bol pôvodne izolovaný z kôry chinínovníka, ktorý je pôvodom z Južnej Ameriky. V súčasnej dobe používame syntetickú formu chinínu na liečbu ochorení. Kôra sa vysušila, zomlela a následne zmiešala s vodou. Ľudia tento nápoj pili. Chinínovníková kôra zaujala už jezuitov okolo roku 1600, ale v Južnej Amerike ju na liečbu používali už skôr.
Artemisinín bol syntetizovaný z Artemisia annua (sladká palina), čo je ďalšia účinná rastlina používaná na liečbu malárie. Čínska vedkyňa doktorka Tú YOUYI a jej tím analyzovali staroveké čínske lekárske texty a ľudové prostriedky, vďaka čomu identifikovali výťažky z Artemisia annua rovnako účinné aj na zastavenie množenia malárie u zvierat. Vedci za to boli odmenení Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu.
Pravdepodobne ste sa prírodne liečili aj doma. Použitie medu pri hojení rán sa datuje od Sumerov v roku 2000 pred naším letopočtom. Vysoký obsah cukru môže vysušiť bakteriálne bunky, zatiaľ čo kyslosť môže blokovať rast a delenie mnohých baktérií. Med tiež obsahuje enzým, glukóza oxidázu, ktorá mení kyslík na peroxid vodíka, čo ničí baktérie. Najsilnejší prirodzene sa vyskytujúci med je manukový. Pochádza z kvetov čajovníkových kríkov a má ďalšie antibakteriálne vlastnosti.
Boj proti antimikrobiálnej rezistencii
Zatiaľ čo niektoré z týchto starých metód sa ukázali natoľko efektívne, že sú stále používané aj dnes, v celku jednoducho nie sú tak účinné ako moderné antimikrobiálne látky pri liečbe infekcií. Je smutné, že vďaka nadužívaniu a zneužívaniu sa antibiotiká stávajú menej efektívnymi. Najčastejšími problémami vyžadujúcimi si antibiotiká sú rezistentné baktérie, no objavujú sa aj iné mikroorganizmy, huby, vírusy a parazity. A práve kvôli zvyšujúcej sa rezistencii môžu byť niektoré z týchto problémov neliečiteľné.
Hľadajú sa nové spôsoby liečby týchto infekcií, vedci skúmajú nové možnosti terapie a nové zdroje pre antibiotiká. Okrem použitia antibiotík podľa pokynov a len vtedy, ak je to nutné, sa môžete vyhnúť infekcii na prvom mieste s vhodnou imunizáciou, bezpečným postupom pri manipulácii s potravinami a umývaním rúk, či informovaním sa o aktuálne hroziacich infekciách.
Zdroj: livescience.com, Foto: Pixabay