Európska komisia schválila steviolové glykozidy ako sladidlo

Rastlina stévia je neveľký ker z čeľade hviezdicovitých, ktorá sa ako sladidlo využíva už dlho. Má dlhú históriu siahajúcu až ku pôvodným obyvateľom Južnej Ameriky. Rastlina sa v Južnej Amerike pestuje, zbiera a používa na sladenie potravín a nápojov už dve storočia. Na prášok rozdrvené listy stévie používali ako prvý na sladenie nápojov ľudia z kmeňa Guaraní v Paraguaji. Odborníci na rastliny jeho výhody už dlhé roky poznali a v podobe sušených lístkov využívali na sladenie nápojov. Medzi hlavné výhody extraktu zo stévie totiž patrí fakt, že je až 200 krát sladší ako cukor. Preto stačí naozaj malé množstvo, aby ste vytvorili sladkú chuť bez kalórií navyše. To znamená, že výrobky sladené touto rastlinou nemusia pridávať energiu navyše, sú prírodné, a tým aj podporujú zachovanie telesnej hmotnosti. Človek si tak môže dopriať sladkú chuť bez toho, aby mal radikálnu diétu.

 

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín prišiel k záveru, že prijateľný denný príjem (ADI) extraktov zo stévie vyjadrený ako steviolové ekvivalenty je 4 mg na kilogram telesnej hmotnosti za deň. Nemal by byť prekročený u detí ani u dospelých. Neznamená to však, že je stévia nebezpečná a nemali by sme ju konzumovať. Je dôležité si uvedomiť, že na svete sa používa už viac ako 25 rokov. Počas tejto doby boli publikované viaceré štúdie, ktoré preukázali bezpečnosť tejto rastliny. Limity pre používanie steviolových glykozidov (vyjadrené ako steviolové ekvivalenty) pritom EÚ stanovila na 80 mg/l pri ochutených nealkoholických nápojoch a 100 mg/l pri ovocných nektároch.