Eurozóna je ešte stále v kríze, tvrdí člen ECB Kranjec
Eurozóna bude potrebovať viac času, aby sa dostala z krízy a rovnako aj Slovinsko. V piatok to povedal guvernér slovinskej centrálnej banky Marko Kranjec. Na otázku, či nedávne údaje z ...
BLED 31. mája (WEBNOVINY) - Eurozóna bude potrebovať viac času, aby sa dostala z krízy a rovnako aj Slovinsko. V piatok to povedal guvernér slovinskej centrálnej banky Marko Kranjec.
Na otázku, či nedávne údaje z francúzskej ekonomiky poukazujú na to, že kríza sa rozširuje do jadra eurozóny, Kranjec povedal: "Eurozóna je stále v kríze, musíme ešte čakať, aby sme sa z nej dostali“.
Kranjec, ktorý je tiež členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB), ďalej očakáva, že nezávislé hodnotenie slovinských bánk ukáže, že odhad centrálnej banky krajiny, týkajúci sa nesplácaných úverov v lokálnych bankách, je presný. Slovinsko však podľa neho ešte nie je z krízy vonku a má ešte veľa práce.
Slovinsko nesprivatizovalo svoje najväčšie banky, ktoré teraz ťažia zlé úvery. Ekonomiku krajiny, ktorá sa orientuje na export, pritom poškodzuje klesajúci dopyt v zadlženej eurozóne. Banky v Slovinsku majú v portfóliách nesplácané úvery v celkovom objeme sedem miliárd eur, teda vo výške 20 % hrubého domáceho produktu (HDP).
To neustále podporuje špekulácie o tom, že Slovinsko by mohlo nasledovať niektoré krajiny eurozóny a požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Slovinská vláda plánuje do septembra tohto roku vytvoriť takzvanú zlú banku, ktorá má prevziať od úverových ústavov zlé aktíva a umožniť ich privatizáciu.
Na otázku, či nedávne údaje z francúzskej ekonomiky poukazujú na to, že kríza sa rozširuje do jadra eurozóny, Kranjec povedal: "Eurozóna je stále v kríze, musíme ešte čakať, aby sme sa z nej dostali“.
Kranjec, ktorý je tiež členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB), ďalej očakáva, že nezávislé hodnotenie slovinských bánk ukáže, že odhad centrálnej banky krajiny, týkajúci sa nesplácaných úverov v lokálnych bankách, je presný. Slovinsko však podľa neho ešte nie je z krízy vonku a má ešte veľa práce.
Slovinsko nesprivatizovalo svoje najväčšie banky, ktoré teraz ťažia zlé úvery. Ekonomiku krajiny, ktorá sa orientuje na export, pritom poškodzuje klesajúci dopyt v zadlženej eurozóne. Banky v Slovinsku majú v portfóliách nesplácané úvery v celkovom objeme sedem miliárd eur, teda vo výške 20 % hrubého domáceho produktu (HDP).
To neustále podporuje špekulácie o tom, že Slovinsko by mohlo nasledovať niektoré krajiny eurozóny a požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Slovinská vláda plánuje do septembra tohto roku vytvoriť takzvanú zlú banku, ktorá má prevziať od úverových ústavov zlé aktíva a umožniť ich privatizáciu.
Prečítajte si tiež
- Formula 1 má historicky najmladšieho majstra sveta. Antonelli mal v auguste len 20 rokov – VIDEO
- Arakčí stále verí v diplomaciu, ale Teherán je pripravený zasiahnuť americké ciele kdekoľvek
- Pozlátené šperky: Aký je rozdiel oproti zlatu a ako dlho vydržia?
- Rusi môžu štartovať na hokejových MS 2027 v Nemecku. Tie tam však možno ani nebudú
- Minimálne alebo žiadne zisky. Ruská armáda zaznamenala ďalší rekord v rámci denných strát