Hlásim, že som zabitý!

Pištoľ NellSpot 007 vystreľovala guľôčky naplnené nezmazateľnou farbou a spočiatku slúžila len svojmu pôvodnému účelu, značkovaniu dobytka i stromov. Austrálski ovčiari aj americkí kraviari veľmi rýchlo prišli na to, že guľôčkami s farbou, po anglicky paintballmi, môžu strieľať zo žartu aj po kamarátoch a krátiť si tým nudu na paši.
Z obyčajného vystrájania urobia šport až pravidlá. Na začiatku tejto línie bola vášnivá debata troch priateľov zhruba o desať rokov neskôr. Noel Hayes, Robert Gurnsey a Charles Gains sa hádali o to, či dnešný civilizovaný človek ešte nestratil praveké inštinkty v boji o ovládnutie územia. Vytvorili si predstavu o hre, kde by mohli účastníci, muži, ženy i mládež, prejaviť svoju odvahu, obratnosť, ľstivosť, ale aj schopnosť podriadiť sa kolektívnemu záujmu. Cieľom bolo dobytie kóty a ukoristenie vlajky, zostávalo už len doriešiť, ako sa budú súperi preukázateľne vyraďovať z boja.
A nato im v novinách padol zrak na inzeráty na zbraň, z ktorej stlačený oxid uhličitý vystreľoval guľôčky s farbou až na 30 metrov, pričom ani pri zásahu zblízka nespôsobili väčšiu ujmu ako modrinu. Tak sa výraz paintball rozšíril aj ako pomenovanie novej disciplíny, ktorá svojimi fyzickými i psychickými nárokmi na hráčov patrí do kategórie adrenalínových športov. Súboje sa odohrávajú buď v prirodzených lesných areáloch, alebo na umelých ihriskách. Účastníci musia byť aj morálne na výške, pretože rozhodca nevidí každý zásah a je vecou cti každého hráča, aby po zásahu dvihol ruku a oznámil, že je „zabitý“.
Víťazom historicky prvej hry v paintballe, na ktorej dvanásť mužov s pištoľou, ochrannými okuliarmi, kompasom a s mapou územia s rozlohou jedného štvorcového kilometra súperilo o štyri vlajky na stromoch, sa stal drevorubač Ritchie White  z New Hampshire. Už v prvej polovici 80. rokov sa paintball rýchle šíril po svete. V roku 1992 bola založená National Profesional Paintball League (NPPL), ktorá ustanovila aj záväzné pravidlá. Riadia sa nimi aj slovenské kluby, ktoré okrem súťaží ponúkajú výstroj a zbrane i pre príležitostné akcie, ako sú narodeninové párty alebo firemné hry, príťažlivé možnosťou „zložiť“ nesympatických kolegov, nehovoriac už o šéfovi. V posledných rokoch sa táto hra uplatňuje aj pri výcviku ozbrojených zložiek, napríklad mestskej polície alebo aj špeciálnych jednotiek.

Vyzerá to ako naozajstná vojna, ale to si len veční chlapci na celom svete odbúravajú adrenalín.

Základné vybavenie pre hru
l Maska - najdôležitejšia súčasť výbavy, chráni hlavu, ale najmä oči a krk.
l Marker - značkovač (pištoľ), z ktorého guľôčky vyletujú tlakom plynu.
l Guľôčky - želatínové strelivo, naplnené neškodným, umývateľným farbivom.
l PGP/ZGP - pištoľ so zabudovaným zásobníkom na 10 guľôčok.
l Semi-auto - automat, ktorý si sám reguluje stav CO2 alebo vzduchu, so zásobníkom na 20 guľôčiek.
l Oblečenie - najvhodnejší je športový odev a športová obuv, rukavice, čiapka. (Odporúčaný je maskovací odev z armádneho výstroja.)

Vojna farieb na Slovensku
Paintball u nás zastrešuje Slovenský paintballový zväz. Ihriská paintballu sa podľa aktualizácie z minulého mesiaca nachádzajú v Banskej Bystrici, Bratislave, Brezne, Dolnom Kubíne, Hlohovci, Chtelnici, Ivanke pri Bratislave, Kalinkove, Kežmarku, Komárne, Košiciach, Kútoch, Leviciach, Liptovskom Mikuláši, Malackách, Michalovciach, Námestove, Nitre, Piešťanoch, Poprade, Prešove, Prievidzi, Považskej Bystrici, Púchove, Rimavskej Sobote, Rožňave, Ružomberku, Seredi, Spišskej Novej Vsi, Tatrách, Trnave, Trenčíne, Tvrdošíne, Zuberci a vo Zvolene.

HovorÍme

S PhDr. Vojtechom Haringom, PhD., vedúcim Katedry psychológie UCM v Trnave
 Prejavy bojovnosti neurobia z človeka zviera

l Zo Spojených štátov sa paintball rozšíril do západnej a do strednej Európy, Ruska, Austrálie, Japonska a do ďalších krajín a venujú sa mu milióny ľudí. V čom vidíte jeho príťažlivosť?
- Paintball je vo svojej podstate založený na prastarom princípe hry na vojačikov, obrancov a dobyvateľov. Zahŕňa v sebe individuálnu súperivosť a potrebu sebaprezentácie, ako aj schopnosť kooperácie a podriadeniu sa v duchu spoločného cieľa. V podobných hrách sa zachováva filogenetická (vývojová) kontinuita boja za zachovanie rodu, akú poznáme aj na subhumánnej, teda živočíšnej úrovni, kde účastníka motivuje pud uplatnenia svojho génu a ochrana teritória ako zdroja potravy, potrebnej na prežitie. Aj pri paintballe ide ako v prípade podobných hier o podliehanie pudom súperivosti a eliminácie nebezpečenstva.
l Takéto hry sú teda charakteristické nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá?
- Dá sa to tak povedať, ibaže u zvierat sa takzvane hrávajú iba mláďatá. V skutočnosti je to pre ne nácvik činností, ktoré im v dospelosti majú zabezpečiť prežitie. Človek už do hry vkladá aj svoje kultúrne potreby, ako je radosť z pobytu v prírode, stretnutie s priateľmi a v prípade víťazstva aj zvyšovanie svojej spoločenskej prestíže.
l Nie sú takéto hry na zabíjanie nebezpečné svojím potenciálom prebudiť v účastníkoch agresivitu a stratiť časom nad ňou kontrolu?
- Takéto nebezpečenstvo môže hroziť len psychopatickým osobnostiam, ale nie normálnym ľuďom. Preto však netreba painball spochybňovať, pretože jeho pozitíva vysoko prevažujú. Napokon, anetické sklony, čiže sklony prehliadať, ignorovať etické normy spoločnosti, sa u psychopatov môžu oveľa skôr rozvinúť pri takých športových disciplínach, ako je napríklad box. Kultúrna spoločnosť sa však zameriava na kontrolu psychopatov, nie na kontrolu normálnych športovcov.
Benjamín Škreko