I. DIANIŠKA: Bez plnej špajze ľudia na slobodu kašľú

Bratislava 14. novembra (TASR) - Veľká časť slovenskej spoločnosti by sa v prípade možnosti vrátila späť pred november 1989. Na súčasné nálady ľudí pred 25. výročím Nežnej revolúcie upozornil analytik agentúry Focus Ivan Dianiška.


Sociológ vychádza z aktuálnych prieskumov, ktoré agentúra robila pri tejto príležitosti. „Je tu veľmi veľká časť obyvateľstva, ktorá by sa vrátila napäť,“ uviedol Dianiška počas nedávneho HN Clubu. Spresnil, že ľudia nechcú návrat vo všetkom. Ich pocity zhrnul vetou: „Slobodu áno, ale súčasne aj plnú špajzu. Pokiaľ nie je plná špajza, na slobodu kašľú.“

Prieskum, ktorý Focus zrealizoval s Inštitútom pre verejné otázky, ukázal, že Nežnú revolúciu dnes kladne hodnotí 51 percent spoločnosti. Pred piatimi rokmi to bolo ešte 57 percent. Záporne sa na tento dejinný medzník dnes pozerá takmer pätina (18 percent) ľudí a štvrtina (24 percent) má k nemu nejednoznačný vzťah.

To je podľa Dianišku v rozpore so samotným rokom 1989, kedy slobodu chcela veľká väčšina ľudí. „Znamenala pre nich vtedy, že môžem robiť, čo chcem, doslova,“ priblížil sociológ. „Časť občanov však zistila, že sloboda je aj o zodpovednosti, o spôsobe výberu toho, čo mám robiť a potom to robiť musím, že mi nikto nič zadarmo nedá, že sloboda nie je o kradnutí z fabriky, v ktorej pracuje. Časť ľudí si uvedomila, že takýto spôsob slobody im nevyhovuje,“ vysvetlil.

Negatívny postoj

Negatívny postoj k Nežnej revolúcii priamo nesúvisí s ňou, ale najmä s obrovským komplexom zmien, ktoré tu v ďalších rokoch nastali, uviedol ďalej Dianiška. Nespokojnosť pritom podľa neho rastie s vekom a týka sa najmä ľudí, ktorí sú starší ako 45 rokov.

„Revolúcia bola iba štartovacím momentom udalostí, ktoré za 25 rokov došli k tomu, že ľudia majú dôchodky, aké majú, že mnoho z nich sa v staršom veku nemôže zamestnať, a keď sa zamestná, robí za platy, ktoré sú smiešne, že sme Západ dohnali akurát sortimentom tovarov v hypermarketoch,“ zhrnul pocity starších generácií.

Takýto fenomén však úplne neobchádza celkom ani mladých ľudí, ktorí prijímajú udalosti Novembra'89 najpozitívnejšie, upozornil Dianiška. „Existuje tam jedno veľké ale,“ vysvetlil s tým, že ani najmladšia generácia nie je spokojná úplne zo všetkým.

Všetko má svoje ale

„Sú spokojní, že môžu kdekoľvek cestovať, ak sa im chce študovať, sú spokojní s ponukou obchodov, so slobodným životom. Od predošlej generácie sa však naučili, že sociálne podmienky sa zmenili, že v minulosti každý mladý, ktorý sa oženil, dostal automaticky byt a mnohé ďalšie výhody. Hlavne tí mladí ľudia, ktorí neboli v zahraniční a neokúsili, o čom to je, by chceli mať tiež nejakú kombináciu slobody a plnej špajze,“ uzavrel sociológ.

Prieskum IVO a Focusu ukázal, že necelé dve tretiny ľudí (58 percent) je presvedčených, že zmena spoločenského systému v novembri 1989 stála za to. Tretina (30 percent) si myslí opak.

Vlastnú životnú úroveň v porovnaní s predchádzajúcou generáciou pokladá za lepšiu 41 percent občanov, 15 percent nevidí žiaden rozdiel a 34 percent ju vníma ako horšiu. Nálada ľudí sa zhoršuje. Pre piatimi rokmi vnímalo svoju životnú úroveň lepšie ešte 48 percent spoločnosti.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR