Jaskyniam pomohol zápis do UNESCO aj pri využívaní eurofondov

Liptovský Mikuláš 8. decembra (TASR) - V zozname Svetového prírodného dedičstva UNESCO sú od roku 1995 zapísané jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu v rámci spoločného nominačného projektu Slovenska a Maďarska. V roku 2000 bola k pôvodnému projektu zapísaná aj Dobšinská ľadová jaskyňa a Stratenská jaskyňa.


"Slovenský kras je také najtypickejšie planinové územie v strednej Európe a je tam veľká koncentrácia jaskýň. Pre zápis do Zoznamu UNESCO boli rozhodujúce viaceré kritériá ako hustota krasových javov, rozmanitosť jaskýň, rôzne spôsoby ich vzniku, v jaskyniach sú tiež veľmi vzácne živočíchy a archeologické nálezy," priblížil pre TASR Pavel Bella, vedúci odboru výskumu a ochrany jaskýň zo Štátnej ochrany prírody SR, Správy slovenských jaskýň.

Aj medzi jednotlivými jaskyňami sú skutočné unikáty, napríklad Silická ľadnica je najnižšie položená ľadová jaskyňa mierneho klimatického pásma. Ochtinská aragonitová jaskyňa patrí zo sprístupnených aragonitových jaskýň z hľadiska bohatstva výzdoby k najkrajším. Dobšinská ľadová jaskyňa sa zase charakterom zaľadnenia radí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam na svete, pričom zo všetkých významných ľadových jaskýň je položená najnižšie. Jej zaľadnená časť je vo výške 920 - 950 metrov nad morom.

Na slovenskom území je z celkového počtu pre verejnosť sprístupnených šesť jaskýň. Okrem Dobšinskej, sú to Gombasecká, Jasovská a Krásnohorská jaskyňa, Domica a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Zápis do Zoznamu svetového dedičstva pomohol podľa odborníkov zvýšiť prestíž a propagáciu slovenských jaskýň, prioritnejšie možno aj získať finančné zdroje na ich ďalšiu ochranu, prieskum či monitoring. Aj pri údržbe či zabezpečení jaskýň pre návštevníkov sa viac využívajú štrukturálne fondy EÚ. Z eurofondov sa napríklad postupne vymenilo vybavenie prehliadkovej trasy v Dobšinskej ľadovej jaskyni, čo urobilo trasu krajšou a zároveň sa použili vhodnejšie materiály z environmentálneho hľadiska. Zmeny s výmenou zábradlí, elektroinštalácie či osvetlenia sa pripravujú aj v jaskyniach Slovenského krasu.

Napriek tomu návštevnosť v uvedených jaskyniach v minulých rokoch poklesla, na čom sa zjavne podpísala aj hospodárska kríza.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR