Javorčík: NATO po 70 rokoch existencie čelí novým výzvam a hrozbám

Brusel 1. apríla (TASR) - Pre Severoatlantickú alianciu je jar 2019 v znamení dôležitých výročí, zároveň však po 70 rokoch existencie nastal moment zamyslieť sa nad výzvami, ktorým čelí svet v 21. storočí a hrozbami zo susedstva. V rozhovore pre TASR to uviedol veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík.


Veľvyslanec spresnil, že pre NATO ide o sériu osláv, keď si najskôr Česko, Maďarsko a Poľsko pripomenuli 20 rokov členstva v Aliancii (12. marca), potom svoje 15-ročné výročie vstupu (29. marca) oslávilo Slovensko spolu s Bulharskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Rumunskom a Slovinskom, no a prvú desaťročnicu medzi spojencami v pondelok (1. apríla) oslavuje aj Albánsko a Chorvátsko.



Najvýraznejšia séria podujatí sa očakáva 3. a 4. apríla vo Washingtone, keď si všetky členské krajiny pripomenú 70 rokov od založenia tohto obranného spoločenstva priamo na mieste podpisu Severoatlantickej zmluvy. Delegáciu Slovenskej republiky vedie minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

"Pripomenutia si týchto výročí sa musia niesť v duchu toho, v čom je Aliancia najsilnejšia," skonštatoval Javorčík. Ide o jednotný názor na spolunažívanie medzinárodného spoločenstva, na spôsob, ako spojenci v NATO riešili najväčšie krízy počas 70 rokov, a poučenie, že vždy z týchto kríz Aliancia vyšla jednotnejšia a silnejšia. Zdôraznil, že NATO sa musí pozerať vpred, pretože organizácia sa ocitla v bode, keď si musí nanovo povedať, akými nástrojmi chce čeliť budúcim hrozbám. A tie nemusia byť iba vojenské.

"NATO aj napriek tomu, že je politicko-vojenskou organizáciou, má mnoho nástrojov, ktoré sú vhodné, aby mohli čeliť kybernetickým hrozbám a pomáhať pri nelegálnej masovej migrácii; má skúsenosti a  expertov v boji proti terorizmu. Momentálne je dôležitá otázka hybridných hrozieb a dezinformácií. Vo všetkých týchto oblastiach má Aliancia čo povedať," opísal situáciu.

Podľa jeho slov nie je NATO jedinou organizáciou, ktorá hľadá odpovede na nové a budúce výzvy. Sila Aliancie je aj v tom, že nerobí veci sama, ale vždy hľadá partnerov - či už sú to štáty, alebo organizácie. V prvom rade je to spolupráca s Európskou úniou.

Javorčík priznal, že pozná názory, ktoré hovoria, že po zániku Varšavskej zmluvy je existencia organizácie NATO zbytočná, a zároveň upozornil, že nie je správne porovnávať obe zoskupenia.

"Tí, čo hovoria o tom, že Varšavská zmluva a NATO sú jedno a to isté, si neuvedomujú základný rozdiel medzi oboma zmluvami. Varšavská zmluva bola v princípe vazalská dohoda, ktorá hovorila o jednom konkrétnom hegemónovi. Ten diktoval, čo ostatné krajiny zmluvy musia robiť. Washingtonská zmluva hovorí o hodnotách a o možnej spoločnej obrane v prípade napadnutia. To je zásadný rozdiel," vysvetlil.

Upozornil, že v NATO je nemožné, aby ktorákoľvek operácia bola schválená bez konsenzu. Bez súhlasu každého zo spojencov, nezávisle na jeho veľkosti a sile jeho armády.

Podľa Javorčíka ak sa chce Aliancia pozerať dopredu, musí si zodpovedať na otázku, čo sú jej základné úlohy. A tie sú tri - kolektívna obrana, krízový manažment a kooperatívna bezpečnosť:

-- Kolektívna obrana vychádza z povestného článku 5 Washingtonskej zmluvy a hovorí, že napadnutie ktoréhokoľvek spojenca sa považuje za napadnutie celej Aliancie.

-- Krízový manažment je v podstate "projekcia stability", napomáhanie toho, aby sa stabilita na periférii NATO zvyšovala alebo aspoň neznižovala. To je spolupráca s partnermi na západnom Balkáne, s krajinami Východného partnerstva, ako ich definuje EÚ, ale aj so štátmi severnej Afriky a Blízkeho východu. Aliancia má partnerov v rámci stredomorského dialógu i v krajinách Arabského polostrova, kde je spoločný záujem riešiť fenomény ako pirátstvo či terorizmus. Potom sú tu partneri z tichomorskej oblasti - Austrália, Nový Zéland, Japonsko a Južná Kórea -, ktorí zlepšujú poznanie situácie v globálnom meradle a NATO víta ich "cenné pohľady" na situáciu v Severnej Kórei s jej raketovým a jadrovým programom či na to, ako dlhodobo stabilizovať Afganistan.

-- Pri kooperatívnej bezpečnosti ide o schopnosť NATO hovoriť s partnermi a organizáciami. Aliancia má silné vzťahy s EÚ, má dobre nastavené komunikačné kanály smerom k OBSE a pravidelne vedie dialóg s OSN či s Africkou úniou.

"Pri týchto úlohách je Aliancia oveľa ďalej než bola Varšavská zmluva, ktorá nekomunikovala s nikým iným, iba s Moskvou," zdôraznil veľvyslanec.

Spravodajca TASR Jaromír Novak

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR