Jozef Makúch vidí nedostatky, budúcnosť eurozóny je nejasná

BRATISLAVA 18. septembra (WEBNOVINY) - Španielsko musí samo zvážiť, či potrebuje pomoc a či požiada o nakupovanie svojich dlhopisov. Vyhlásil to v utorok na tlačovej konferencii guvernér Národnej banky Slovenska a člen rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Jozef Makúch.


To, že by tým umožnilo spustenie programu na nákup dlhopisov, nemôže byť podľa guvernéra hlavným kritériom. "Španielsko musí zvažovať predovšetkým iné kritériá a tie kritériá vyplývajú práve zo stavu španielskej ekonomiky," tvrdí.

Či sa program nákupu dlhopisov spustí, však podľa neho závisí predovšetkým od splnenia viacerých podmienok. "Celý ten projekt je založený na kondicionalite, čiže očakávame nákup bondov vtedy, keď budú splnené podmienky. Kedy budú splnené, sa nedá špekulovať, pretože tých podmienok je viacero a musia byť splnené všetky," povedal Makúch.

Ako dodal, jednou z nich je žiadosť štátu o túto pomoc, druhou, že musia byť použité aj iné zdroje. "Nestačí, že štát požiada. Pokiaľ Európsky stabilizačný mechanizmus neposkytne zdroje a pokiaľ nebude súčinnosť s Medzinárodným menovým fondom, tak k nákupu nedôjde," povedal guvernér.


Španieli si získavajú dôveru novými reformami

Od plnenia podmienok podľa neho rovnako závisí aj to, kedy ECB dlhopisy nakupovať prestane. "Môj osobný názor je, že akonáhle sa podmienky prestanú plniť, treba prestať s nákupom," hovorí Makúch. O prípadných objemoch nákupov sa podľa neho neoplatí špekulovať. Ak budú podmienky naplnené, ECB bude konať v rámci svojho mandátu a toho, čo bude považovať za potrebné, tvrdí.

Španielsko v piatok odstránilo ďalšiu prekážku pre to, aby mohlo požiadať o zahraničnú pomoc tým, že ohlásilo predstavenie nového kola ekonomických reforiem do konca septembra. Pôjde o reformy založené na odporúčaniach Európskej únie.

Vysokopostavené zdroje z prostredia EÚ uviedli, že nové opatrenia sa pravdepodobne stanú ekonomickým programom, ktorý Madrid bude musieť realizovať výmenou za pomoc zo strany krajín eurozóny a ECB s cieľom znížiť si náklady na požičiavanie.

Španielsko prijalo úver od EÚ v objeme do 100 mld. eur na podporu svojich bánk, keďže sa snaží vyhnúť komplexnej zahraničnej núdzovej pomoci. Mnohí analytici sú však presvedčení, že je iba otázkou času, kedy Madrid požiada o ďalšiu zahraničnú pomoc.


Podľa Makúcha je priestor aj na znižovanie sadzieb

Priestor na znižovanie sadzieb ECB existuje. Či sa však sadzby budú znižovať, bude závisieť od zhodnotenia aktuálneho vývoja a tiež od očakávaného vývoja v budúcnosti.

"Matematický priestor na znižovanie sadzieb samozrejme je. Či ECB pristúpi k znižovaniu, alebo nie závisí od situácie, ktorú bude hodnotiť na svojich budúcich zasadnutiach a podľa momentálnej situácie a pohľadu do budúcna sa rozhodne, či je k takémuto kroku potrebné pristúpiť. Keď to bude potrebné, priestor tam ešte je a rozhodnutie bude prijaté," tvrdí.

ECB sa však podľa neho nevyhýba ani zápornej depozitnej sadzbe. "Pokiaľ ide o zápornú sadzbu, ECB vyjadrila svoj názor, že nemá problém s prípadnou zápornou sadzbou, čo však neznamená, že záporná sadzba bude. Je zbytočné špekulovať, aké rozhodnutie bude prijaté. Bude prijaté na základe diskusie, ktoré ešte len bude na príslušnom rokovaní," povedal Makúch.


Banky zisk z ECB v súčasnosti neočakávajú

Momentálne je pritom depozitná úroková sadzba ECB na nulovej úrovni, čo znamená, že finančné domy si do centrálnej banky ukladajú peniaze bez nominálneho zisku.

ECB začiatkom septembra potvrdila svoju základnú úrokovú sadzbu na rekordnom minime 0,75 % po tom, čo zrýchlenie inflácie minulý mesiac zmiernilo tlak na ďalšie uvoľnenie monetárnej politiky.

Ceny v eurozóne v auguste zrýchlili medziročný rast na 2,6 % z júlovej úrovne 2,4 %. Inflácia sa tým ešte viac vzdialila od cieľovej hodnoty ECB tesne pod 2 %. Jednodňovú sterilizačnú úrokovú sadzbu banka ponechala na nule, kam ju stlačila v júli. Úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie zostala na úrovni 1,50 %.


Dôležitá bude aj koordinácia dohľadu

Vytvorenie bankovej únie by malo viesť predovšetkým k výraznejšej koordinácii dohľadu. Presunutie výkonu dohľadu ako takého zo Slovenska na ECB by pritom podľa neho znamenalo zníženie jeho kvality a efektívnosti.

"Nevidím najmenší dôvod, aby to, čo robia naši dohliadači na Slovensku, sa teraz robilo z úrovne Frankfurtu, pretože by to znamenalo len zníženie kvality a efektívnosti práce. Nemám ten pocit, že by bola nejaká snaha vykonávať tieto konkrétne práce z úrovne Frankfurtu," povedal Makúch s tým, že projekt bankovej únie je zatiaľ v štádiu politického rozhodovania.

Európska komisia v septembri vydala návrhy, ktoré majú viesť k vytvoreniu jednotného mechanizmu dohľadu nad bankami v eurozóne. Podľa nej ide o významný krok k posilňovaniu hospodárskej a menovej únie.


Posledné slovo bude mať ECB

V rámci nového jednotného mechanizmu bude konečnú zodpovednosť za osobitné úlohy dohľadu týkajúce sa finančnej stability všetkých bánk v eurozóne niesť ECB. Nečlenské krajiny eurozóny sa budú môcť tiež zapojiť na dobrovoľnom základe.

Vnútroštátne orgány dohľadu majú aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri vykonávaní každodenného dohľadu a pri vypracovávaní a vykonávaní rozhodnutí ECB. Komisia takisto navrhla, aby Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vypracoval jednotný súbor usmernení na vykonávanie dohľadu s cieľom zachovať integritu jednotného trhu a zabezpečiť súlad pri vykonávaní bankového dohľadu vo všetkých 27 krajinách EÚ.

Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby navrhované nariadenia prijali do konca roka 2012 spolu s ďalšími tromi prvkami integrovanej bankovej únie. Ide o jednotný súbor pravidiel vo forme kapitálových požiadaviek, harmonizované systémy ochrany vkladov a jednotný európsky rámec na ozdravenie bánk a riešenie ich problémov.