KDH sa oháňa „civilkou“, ktorej nikdy neverilo!

Minister spravodlivosti Daniel Lipšic dokonca opakovane upozorňuje na to, že výhrada svedomia u nás roky fungovala v prípade civilnej služby, ktorá bola alternatívou k vojenčine. Neprekáža mu, že práve „civilka“ bývala kádehákom tŕňom v oku a kritizovali na nej, čo sa dalo? „Malo to slúžiť len ako ilustrácia toho, že tak, ako sa dala uplatniť výhrada svedomia prostredníctvom branného zákona, po podpise zmluvy o výhrade svedomia to bude upravené v zdravotníckych zákonoch alebo napríklad v Zákonníku práce,“ vysvetľuje hovorca ministra Richard Fides.
Pekným príkladom postoja predstaviteľov KDH k „civilke“ môžu byť príspevky hovorcu KDH-ĽS Milana Krajniaka z roku 2000, keď sa skupina poslancov pokúsila skrátiť vtedy dvojročnú náhradnú službu. „Ak však poslanci schvália skrátenie civilnej služby na 15 mesiacov, pošlú tým vlastne našej armáde pozdrav: Okrem toho, že ti nedáme peniaze ani na to, aby si prežila, budeme zvýhodňovať tých, ktorí sa chcú uliať zo služby v armáde. Že je to diskriminujúce voči tým, ktorí službu v armáde považujú za svoju vlasteneckú povinnosť? Nedá sa nič robiť,“ publikoval Krajniak v Sme.
„My sme túto výhradu vo svedomí rešpektovali. Sloboda, ktorú človek potrebuje na výhradu vo svedomí je dôležitejšia, ako bolo jej zneužívanie,“ tvrdí podpredseda KDH Pavol Minárik. „To nemohol byť dôvod, aby sme napádali samotný princíp náhradnej služby a nikdy sme to ani neurobili,“ dodal. Pripomenul však, že ľudia boli schopní odoprieť vojenčinu a potom sa snažiť vybaviť si držanie zbrane. Na otázku, či sa nebojí, že aj „kresťanská“ výhrada vo svedomí sa bude zneužívať, Minárik zopakoval, že sloboda je dôležitejšia.
„Civilná služba bola tŕňom v oku predovšetkým KDH. Oháňať sa výhradou svedomia, čo sa týka „civilky“ by mohli vtedy, keby kresťanské strany za ňu bojovali,“ hovorí historička práva Katarína Zavacká. Civilná služba bola podľa nej problémom už za prvej Československej republiky, potom počas slovenského štátu a napokon aj v totalite - do väzení vtedy zatvárali predovšetkým ľudí, ktorí odmietali nastúpiť na vojnu z náboženských dôvodov. S Minárikom sa však zhodne v tom, že takéto výhrady sa netýkajú katolíkov.

Civilnú službu radi nemali

„Je v záujme štátu, aby občania absolvovali službu v armáde,“ oponovalo KDH v roku 2000 návrhu na skrátenie vtedy dvojročnej civilnej služby. „Novela by mohla mať demoralizujúci vplyv na armádu. Nám ide o to, aby sme budovali štát, ktorý buduje svoju podstatu na istom vlastenectve. To sa prejavuje aj v plnení základných občianskych povinností,“ uviedol Pavol Hrušovský.
„Odvedenec nemá slobodu vybrať si službu v armáde alebo civilnú službu, má povinnosť slúžiť v armáde s jedinou výnimkou: ak je služba v armáde v rozpore s jeho svedomím alebo s náboženským presvedčením. Táto výnimka je široko zneužívaná,“ argumentoval Vladimír Palko.