Lutherová prekvapila svoje okolie novelou

BRATISLAVA 11. decembra (WEBNOVINY) - Protokolistka Deana Lutherová vydala novelu Stratené v sieti. I keď jej vydavateľstvá ponúkali, aby ako spoluautorka Lexikónu slušného správania (1997) napísala veľký lexikón alebo ako poradkyňa dvoch prezidentských párov memoáre, na papier preniesla príbehy piatich žien. "Je predsa nezmysel, aby protokolistka písala memoáre. Bolo by to neseriózne, lebo by som poprela svoju prácu, ktorá je založená na diskrétnosti ," povedala pre agentúru SITA Deana Lutherová. Ako dodala, napriek tomu, že v živote zažila veľa zaujímavého ako letuška, aj ako protokolistka, nikdy nerozmýšľala nad tým, že by si sadla a písala. "Na to som žila, tak ako aj dnes, príliš rušný a zaneprázdnený život," uviedla.

Manželka slovenského režiséra Miloslava Luthera začala s písaním svojej prvej beletristickej knihy v čase, keď sa jej muž venoval scenáru k filmu Tango s komármi. Počas dlhej zimy, ktorú strávili spoločne na chalupe na Záhorí, chodili často na prechádzky a rozprávali sa o filmovom príbehu. "Keď som raz vehementnejšie presadzovala svoj názor, tak manžel zareagoval spôsobom: najskôr niečo sama napíš, potom mudruj," povedala žartovne Lutherová. Ako ctižiadostivá žena ho zobrala za slovo. Písanie ju natoľko pohltilo, že za písacím stolom sedela sústredene takmer štyri mesiace. "Väčšinu dňa som venovala písaniu, celé noci som nad tým rozmýšľala, tak veľmi ma fascinovalo, že vládnem nad osudmi svojich hrdinov," prezradila.
Deana Lutherová nerozpráva skutočné príbehy piatich žien a ich partnerov, i keď zo svojho okolia čerpala inšpiráciu. "Dotvárala som si tie udalosti, domýšľala a usmerňovala možno aj podľa sympatie a nesympatie k hrdinovi, ktorého som stvorila," vysvetlila. Autorka knihy Stratené v sieti pospájala všetky príbehy imaginárnou niťou - e-mailovou komunikáciou. Do každého vložila určité napätie, ktoré vyústi do nečakanej až prekvapujúcej pointy. Čitateľ postupne začne vnímať ďalší rozmer knihy, otvára sa pred ním novela, ktorej hrdinovia si navzájom vstupujú do svojich osudov a vzájomne sa ovplyvňujú. Deana Lutherová premýšľala, komu knihu adresuje. Mala by byť pre ľudí, ktorí nemajú veľa času sústredene čítať a hlboko sa vnárať do zložito štruktúrovanej literatúry, ale na druhej strane majú radi príbehy.
Ako Lutherová ďalej uviedla, každý príbeh je o inej vekovej skupine, aby boli blízke všetkým generáciám. Pracovnú verziu dala pred vydaním prečítať svojim dcéram-dvadsiatničkam, manželovi, ale aj svojim vrstovníčkam. „Vyjadrovali mi svoje prekvapenie a posilňovali ma v pokušení, aby som to vydala," prezradila. Než sa však kniha dostala na pulty kníhkupectiev, ešte takmer rok ju upravovala. "Keď sa už do niečoho pustím, nerada to robím zbytočne. Preto som sa novelu napokon rozhodla vydať," povedala Lutherová.
Deana Lutherová je človek, ktorý žije vždy dopredu, nie pre minulosť. Je cieľavedomá, ale nie tvrdohlavá. Pokiaľ dostane rozumné argumenty, vie zmeniť názor a prispôsobiť sa. Vďaka cieľavedomosti vydala i knihu Stratené v sieti. "Vždy, keď som sa v živote do niečoho pustila, pokiaľ som naozaj nenarazila na niečo, čo už bolo neprekonateľné, alebo som nezistila, že je to slepá cesta, tak som sa nevzdávala," dodala.
SITA