Došlo k tomu na základe dohody medzi zamestnávateľmi z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a odborármi, ktorú akceptoval minister práce Ľudovít Kaník. K dohode však nepristúpila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) - tá tvrdí, že inštitút minimálnej mzdy by sa mal zrušiť a nahradiť životným minimom. To v princípe podporuje aj AZZZ a diskusiu o takomto kroku nevylučuje ani Kaník, podľa neho však ide o vážny zásah, aký je v súčasnom volebnom období už nerealizovateľný. Vyžiadal by si totiž novelizáciu asi 40 zákonov. Zachovanie minimálnej mzdy naopak požadujú odbory. Zvýšenie minimálnej mzdy sa priamo dotkne asi 2 percent zamestnancov - toľko poberá plat v tejto výške. Skutočný význam minimálnej mzdy je v tom, že slúži ako základ pre výpočet najmenších odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ale aj pri určovaní výšky aktivačného príspevku nezamestnaným a ako ukazovateľ napríklad pri rozhodovaní o nároku na sociálne štipendiá študentov.
