Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

14. novembra 2010

Obnova hradov je jedným z cieľov Krajcera



V najbližších rokoch by sa na Slovensku malo venovať viac ...



Zdieľať
bez nazvu Šarišský hrad bol vybudovaný v 13. storočí, prestavaný v 15. a 16. storočí. Vyhorel v roku 1687.Ilustračné foto SITA/Viktor ZamborskýBRATISLAVA 14. novembra (WEBNOVINY) - V najbližších rokoch by sa na Slovensku malo venovať viac pozornosti obnove kultúrnych pamiatok a medzi nimi i hradov. Je to jedna z troch priorít ministra kultúry Daniela Krajcera. Minister preto vystúpi s príspevkom na konferencii Výskum a obnova hradnej architektúry, ktorá sa uskutoční 22. až 24. novembra v Bratislave. Hovoriť sa na nej bude o stave ochrany, výskumu a obnovy hradnej architektúry na Slovensku od roku 2002, teda do začiatku platnosti zákona o ochrane pamiatkového fondu. Slovo na nej dostanú nielen pamiatkari, ale predstavia sa aj výsledky archívnych a prírodovedných výskumov, ktoré súvisia so záchranou a obnovou hradov. Diskutovať sa tiež bude o technickom stave a o konzervovaní ruín hradov.


"Slovensko je veľmocou v počte zrúcanín hradov a zámkov, ich obnova však zaostáva. Našim zámerom je vytipovať najmä konkrétne najdôležitejšie objekty, ktoré sa stanú objektmi záujmu turistov", cituje tlačová správa ministra kultúry Daniela Krajcera.

Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa rezortu kultúry Eva Chudinová, príkladom projektov, ktoré podporuje ministerstvo kultúry je aj sprístupnenie archeologického náleziska Košický hrad, ktoré je súčasťou Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 Košice. V súčasnosti sa k nemu spracúva projektová dokumentácia na projekt obnovy archeologického náleziska. Ministerstvo sa chce venovať aj ďalším stredovekým pamiatkam. Ešte pred tým sa však musia určiť majitelia jednotlivých pamiatok. "Hlavným problémom sú neprehľadné, respektíve neusporiadané vlastnícke vzťahy k hradom, ktoré znemožňujú občianskym združeniam na hradoch efektívne pôsobiť a zároveň znemožňujú obciam čerpať na obnovu hradov finančné zdroje z európskych fondov," informovala Chudinová.

Daniel Krajcer 28. októbra počas udeľovania ocenenia za zveľadenie kultúrneho dedičstva Slovenska v rámci súťaže Kultúrna pamiatka roka 2009 – Fénix avizoval veľké investície do obnovy pamiatok. Už o niekoľko týždňov ministerstvo zverejní informácie, ktoré dokážu to, že to myslíme vážne, avizoval šéf rezortu kultúry. Dodal, že sa mu podarilo zabezpečiť, no nie zo štátneho rozpočtu, taký objem financií, že si myslí, že najbližšie štyri roky budeme obnovovať v rozsahu, aký na Slovensku doteraz nebol.

Výraznejší záujem o obnovu pamiatok zdôraznil Krajcer aj v októbri v rozhovore pre SITA. "Napriek tomu, že cestovný ruch prechádza na základe zmeny kompetenčného zákona pod ministerstvo dopravy, dohodol som sa s ministrom dopravy, že peniaze, ktoré ešte ostali v rámci podpory domáceho cestovného ruchu pôjdu práve na obnovu kultúrneho dedičstva," povedal pre SITA minister. Ide o peniaze, ktoré sú určené na podporu domáceho cestovného ruchu v rámci Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR). Podpora domáceho cestovného ruchu nemá podľa Krajcera byť o výstavbe penziónov na základe kamarátskych vzťahov, ako sme tomu boli svedkami v minulosti. "To podľa mňa nie je primárna podpora cestovného ruchu. Tvrdím, že Slovensko je neuveriteľne bohaté na kultúrne pamiatky, z ktorých možno až 40 percent je v katastrofálnom stave," myslí si šéf rezortu kultúry. Prijal preto návrh Konferencie biskupov Slovenska na podporu podujatia k 1150. výročiu príchodu Cyrila a Metoda na územie Slovenska, Veľkej Moravy. "Toto považujem za vlastenecký počin, na rozdiel možno od iných pokusov, od rôznych sôch a verbálnych prejavov. Dohodli sme sa, že v rámci toho sa pokúsime pomôcť v obnove nitrianskej katedrály. Na túto oblasť sa mi podarilo nájsť finančné prostriedky," konštatoval v rozhovore pre SITA Daniel Krajcer.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Pri pamätníku si červenými makmi uctili veteránov
<< predchádzajúci článok
V Bratislave dnes ľudia štrngali kľúčmi