Poslednú rozlúčku s grófom Pálfim v Bojniciach sprevádzajú aj temné legendy

FOTO: Pohrebný koč na nádvorí zámku, podobný, ale menej honosný, mal i gróf Pálfi. FOTO TASR - Alexandra Moštková , 30. máj 2018.

Gróf naposledy vydýchol 2. júna 1908 vo Viedni, odtiaľ ho previezli najskôr vlakom a neskôr z Prievidze kočom na Bojnický zámok, ktorý má najmä vďaka nemu svoju dnešnú podobu. 

 

"Pohreb si gróf Pálfi sám naplánoval, vieme to z testamentu, pretože už vo svojej poslednej vôli, konkrétne v článku 25, zanechal odkaz svojim nasledovníkom, ako má jeho posledná rozlúčka s týmto svetom vyzerať," povedal archivár Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Bojnice Erik Kližan. 

 

Gróf Pálfi podľa neho zomrel vo Viedni a smrť ho zrejme prekvapila, ale pochovaný chcel byť v Bojniciach, v krypte pod hradným kostolom, čiže dnešnou hradnou kaplnkou. "Gróf Pálfi zomrel 2. júna 1908, 4. júna sa vo Viedni uskutočnili pohrebné obrady, telo bolo prevezené do Bojníc do priestorov Bojnického zámku. Už samotný prevoz bol spojený s udalosťami, ktoré sa stali legendami," spomenul.

 

Traduje sa, že truhlu, ktorá bola uložená na pohrebnom kočiari, sprevádzalo na špalieri služobníctvo, ktoré malo v rukách smolné fakle po celej ceste, čiže z Prievidze do Bojníc. Pálfi si pritom vyslovene želal, aby mal fakľový sprievod alebo aby bol priestor, kadiaľ sprievod pôjde, upravený fakľami.

"Starí Bojničania tvrdili, že keď prechádzal kočiar s ostatkami grófa celými Bojnicami, neskutočne zavýjali psy, že to bolo niečo hrozné, ako keby zavýjali vlkolaci. Ľudia od hrôzy zatvárali okná, okenice, dvere, schovávali sa pod postele. Na najvyššej veži zámku tiež kuvikal kuvik, čo je predzvesťou niečoho zlého. A vraj, keď sa zabuchla brána zámku za kočiarom, po celých Bojniciach bol cítiť pach síry," ozrejmil archivár múzea. Záhada tohto pachu sa však podľa neho neskôr vysvetlila, keďže fakle služobníctva v sprievode boli potreté sírou, aby dlhšie horeli.  
 

"Na Bojnickom zámku v kaplnke bolo telo vystavené, 6. júna vo večernom čase sa tu uskutočnili pohrebné obrady. Zúčastnila sa na nich najbližšia rodina, najbližšie služobníctvo, úradníctvo bojnického panstva a tiež pozvaní hostia, väčšinou to boli richtári z obcí, v ktorých mal Pálfi svoje majetkové podiely," priblížil ďalej Kližan.

             

FOTO: Archivár Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Bojnice Erik Kližan stojí vedľa sarkofágu s ostatkami grófa Pálfiho. FOTO TASR - Alexandra Moštková, 30. máj 2018.

Kryptu pod hradnou kaplnkou nechal pre účel svojho odpočinku gróf aj upraviť, okrem neho tam mal podľa jeho zámeru odpočívať i biskup Tomáš Pálffy, ktorý žil v 17. storočí a matka grófa. Okrem nich tam má dnes hrobku aj Pálfiho otec. Truhlu do sarkofágu uložili 13. mája 1911,  keďže až v tomto období bol dobudovaný.

 

"V ten deň prišlo na zámok aj odborné konzílium, opäť prehliadli truhlu, zistili, že je tam gróf Pálfi, truhlu uzamkli a vložili do veka sarkofágu. Na truhlu uložili medené puzdro, ktoré je obalené v pergamene zapečatenom pálfiovskou pečaťou. V puzdre sa nachádzajú podobizne grófa Pálffyho v záverečnom štádiu života, podobizne hradu pred, počas a po prestavbe, deväť dobových mincí. Je tam aj kópia testamentu a kópia študijnej nadácie, články a jedna štúdia," dodal Kližan. 

Autor: Alexandra Moštková