Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Gala

22. júna 2018

Pred 385 rokmi Galileo Galilei stál pred inkvizičným súdom



V roku 1564 sa narodil svetoznámy taliansky astronóm, fyzik, matematik a filozof GALILEO GALILEI, autor mnohých objavov a fyzikálnych zákonov. Objavil napríklad nemennosť doby kyvu kyvadla, odhalil zákon akcelerácie. Zdokonalil ...



Zdieľať
V roku 1564 sa narodil svetoznámy taliansky astronóm, fyzik, matematik a filozof GALILEO GALILEI, autor mnohých objavov a fyzikálnych zákonov. Objavil napríklad nemennosť doby kyvu kyvadla, odhalil zákon akcelerácie. Zdokonalil astronomický ďalekohľad. Využil ho na najrôznejšie pozorovania, ktoré ho priviedli k obhajobe heliocentrickej teórie Mikuláša Koperníka, ktorú však cirkev neskôr zakázala a podala žalobu aj na dovtedy uznávaného profesora. Galilei bol donútený inkvizíciou svoje názory odvolať a až do konca života bol pod jej dohľadom. Zomrel 8.1.1642. Foto: TASR/AP
 
Rím/Bratislava 22. júna (TASR) - Okrem významných vedeckých objavov a teórií sú dejiny vedy plné príbehov a pamätných udalostí, ktoré rezonujú do dnešných dní. Od jednej z takýchto udalostí uplynie v piatok 22. júna 385 rokov, keď sa svetoznámy taliansky astronóm, fyzik, matematik a filozof Galileo Galilei ocitol pred inkvizičným cirkevným súdom. Musel pred ním odvolať svoj príklon k heliocentrizmu poľského astronóma, matematika a filozofa Mikuláša Koperníka (1473-1543).


Písal sa 22. jún 1633 a pred inkvizičným súdom v Ríme sa postavil v tom čase takmer 70-ročný Galileo Galilei. Súd ho uznal vinným, vyhlásil za kacíra a prinútil verejne odvolať svoje tvrdenie o tom, že stredom Slnečnej sústavy je Slnko a Zem je planéta obiehajúca okolo Slnka. Zem totiž bola podľa vtedajšieho cirkevného učenia (geocentrizmus) považovaná za stred vesmíru. Doživotný žalár Galileimu neskôr zmiernili na domáce väzenie, v ktorom strávil osem posledných rokov života. Zomrel 8. januára 1642 v talianskom Arcetri pri Florencii.

Galileiho obrat k heliocentrizmu sa začal na jar v roku 1609, keď sa dozvedel, že v Holandsku zostrojili prístroj (ďalekohľad), pomocou ktorého bolo možné vidieť vzdialené veci tak, akoby sa nachádzali blízko. Na základe týchto informácií si zostrojil vlastný trojnásobne zväčšujúci ďalekohľad zo šošoviek, ktoré sa predávali v obchodoch s rôznymi atrakciami. Svoj prvý ďalekohľad neskôr vylepšil a už v auguste toho istého roku predstavil benátskemu senátu ďalekohľad, ktorý zväčšoval osemnásobne. Vynález urobil z Galileiho zámožného muža a uznávaného univerzitného profesora.

Už na jeseň toho istého roku Galilei pozoroval oblohu ďalekohľadom zväčšujúcim dvadsaťnásobne. Na základe rôznych pozorovaní, napríklad fáz pohybu planéty Venuše dospel k podobnému názoru ako Mikuláš Koperník, že stredom vesmíru je Slnko a nie Zem, ktorá je vlastne planétou obiehajúcou okolo Slnka.

Svoje poznatky o tom, že koperníkovská teória je v rozpore s bibliou, Galilei napísal v roku 1613 v liste svojmu študentovi Benedettovi Castellimu. O desať rokov neskôr vydal spis Il saggiatore, v ktorom sa už otvorene prihlásil okrem iného aj k heliocentrizmu. Spis vyšiel v čase, keď sa na pápežský stolec posadil Urban VIII., ktorý mal pochopenie pre nové vedecké poznatky. Pápež povolil Galileimu napísať aj ďalšiu knihu Dialogo sopra i due massimi sistemi del mondo, tolemaico e copernicano (Dialóg o dvoch najväčších systémoch sveta, ptolemaiovskom a koperníkovskom), ale upozornil ho, aby o heliocentrizme písal iba ako o hypotéze. Kniha napokon vyšla vo Florencii v roku 1632.

Negatívna reakcia na knihu zo strany cirkevných úradov nenechala na seba dlho čakať. Aj napriek počiatočnému súhlasu k jej napísaniu pápeža Urbana VIII., sa Galileo Galilei ocitol pred inkvizičným súdom v Ríme a napokon odvolal svoje heliocentrické presvedčenie o vesmíre.

Ako to už býva, aj s touto udalosťou sa viažu nie celkom podložené dodatky. Najznámejší je asi ten, podľa ktorého Galilei síce odvolal svoje presvedčenie, ale zároveň potichu vyriekol dodnes tradovaný výrok: A predsa sa točí (Eppur si muove). O tomto však neexistuje žiadny relevantný dôkaz.

Galileo Galilei sa stal aj ústrednou postavou svetoznámej divadelnej hry nemeckého básnika, spisovateľa a dramatika Bertolta Brechta. Ten v divadelnej hre Život Galileiho vložil na konci inkvizičného procesu do úst odsúdeného vedca aj tieto slová: Nešťastná je krajina, ktorá hrdinov potrebuje.

Zosnulý pápež Ján Pavol II. sa ešte v roku 1992 ospravedlnil za konanie cirkvi a vyhlásil, že Galileiho odsúdenie bolo tragickou chybou.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Americká speváčka a skladateľka Cyndi Lauper má narodeniny
<< predchádzajúci článok
Pred 77 rokmi nacistické Nemecko so spojencami napadlo Sovietsky zväz

Pred 385 rokmi Galileo Galilei stál pred inkvizičným súdom - diskusné fórum čitateľov