Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

17. septembra 2006

Rast cien múky sa zrejme premietne aj do cien výrobkov



Vývoj cien na obilnom trhu vplýva v súčasnosti aj na ekonomiku spracovateľského priemyslu a zrejme neobíde ani spotrebiteľov. Uviedol to predseda Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM) Radovan ...



Zdieľať

BRATISLAVA 17. septembra (WEBNOVINY) - Vývoj cien na obilnom trhu vplýva v súčasnosti aj na ekonomiku spracovateľského priemyslu a zrejme neobíde ani spotrebiteľov. Uviedol to predseda Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM) Radovan Šillo. Podľa neho tohtoročná úroda pšenice bude zhruba o 160 tis. ton nižšia ako vlani a v úhrne dosiahne približne 1,445 mil. ton. Domáca ročná spotreba potravinárskej pšenice predstavuje asi 550 tis. ton a jej tohtoročná produkcia by podľa odhadov Združenia pestovateľov obilnín mala byť vyššia. Za bežných okolností by sa ceny nemali výrazne hýbať, ale neúroda v okolitých krajinách spôsobila zvýšenie dopytu po slovenskej produkcii, čo sa premieta aj do rastu cien.

"Chápeme záujem pestovateľov čo najlepšie speňažiť svoj tovar, avšak mlynári nemôžu obchádzať ekonomické skutočnosti, najmä cenové deformácie svojich vlastných produktov na trhu," uviedol R. Šillo. Z údajov Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS) vyplýva, že kým v júli 2002 dosiahla priemerná cena 50-kilogramového balenia hladkej múky T-512 približne 8 885 Sk, v auguste tohto roka predstavovala len 6 392 Sk. Porovnateľný pokles o 22 až 29 % zaznamenala aj väčšina ďalších mlynských výrobkov. Výraznejšie ceny nerastú ani v tomto období, hoci ceny obilia, ktoré sa podieľa asi 72 - 80 percentami na celkových výrobných nákladoch múky, zaznamenali v poslednom období značnú dynamiku. Priemerná cena potravinárskej pšenice vzrástla podľa ATIS v auguste medziročne o 499 Sk na tonu, resp. o 16 %, zatiaľ čo ceny hladkej múky iba o 1,9 % a polohrubých a hrubých múk o 4,4 % a 5,6 %.

Takýto vývoj je podľa Šilla z hľadiska ekonomiky mlynského priemyslu neudržateľný. "Veď celý náš výrobný odbor dosiahol vlani zisk iba 10 mil. Sk, čo pri hrubom obrate viac ako 3,4 mld. Sk predstavuje zanedbateľnú hodnotu," povedal Šillo. Podľa neho to znamená, že mlynári nemajú veľký manévrovací priestor na utlmenie cenového rastu základných surovín a každé zdraženie obilia by sa malo premietnuť do úpravy ich odbytových cien. Ako pokračoval, rokovania s obchodnými reťazcami sú však veľmi zložité, pretože lacná múka patrí medzi obľúbené marketingové komodity predajcov na prilákanie zákazníkov. Napríklad podľa ATIS niektoré obchodné reťazce predávali ešte pred niekoľkými dňami kilogram hladkej múky po 5,90 Sk, hoci ju v priemere nakupovali po 6,36 Sk. "Takéto praktiky vedú k deformácii trhu a dezinformácii spotrebiteľa, ktorý tak stráca prehľad o reálnych výrobných nákladoch a odbytových cenách" uviedol Šillo.

Rast cien múky by mali pocítiť aj pekári. Ako informoval výkonný riaditeľ Podnikateľského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov v SR Demeter Semančák, náklady na strane vstupov sa im už dlhodobo akumulujú, ale z rôznych príčin ich nevedia v plnom rozsahu premietnuť do cien svojich výrobkov. "Vieme to preukázať napríklad dosahovanou výškou rentability, ktorá sa pohybuje v intervale od 0,6 % do 1,7 %, čo v podstate nestačí ani na zabezpečenie jednoduchej reprodukcie. Preto akékoľvek zvýšenie cien múky, predstavujúcej pre nás základnú surovinu, budeme musieť premietnuť do cien našich výrobkov, lebo nemáme iné možnosti na sanovanie tohto vývoja", povedal Semančák.

Nepriaznivý ekonomický vývoj v pekárenstve, cukrárstve a cestovinárstve sa odzrkadľuje aj v nízkych priemerných mesačných mzdách, ktoré v prvom štvrťroku tohto roku dosiahli iba 12 050 Sk na pracovníka a boli najnižšie v celom potravinárskom priemysle, keď dosiahli iba 71 % jeho úrovne a 64 % úrovne národného hospodárstva SR. "Naše výrobné odbory sa tak stávajú najmä pre mladých ľudí málo atraktívne a máme ťažkosti so stabilizáciou kvalifikovaných pracovníkov. Pritom s ľuďmi z ulice, ktorými si už dnes často vypomáhame, budeme v ďalšom období len ťažko udržiavať konkurenčnú schopnosť a vyrábať kvalitné a zdravotne bezpečné produkty", dodal D. Semančák.

SITA


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Toyota vraj plánuje zvýšiť objem výroby v zahraničí o 40 %
<< predchádzajúci článok
Šéfa Mládežníckeho hnutia 64 žúp vyhostili zo Slovenska