REGLING: Grécko nepotrebuje reštrukturalizáciu dlhu
Grécko nepotrebuje reštrukturalizovať svoj dlh a navýšenie európskeho záchranného fondu v súčasnosti nie je potrebné, vyhlásil vo štvrtok šéf Európskeho fondu finančnej ...
Klaus Regling Foto: n-tv.deBERLÍN 20. januára (WEBNOVINY) - Grécko nepotrebuje reštrukturalizovať svoj dlh a navýšenie európskeho záchranného fondu v súčasnosti nie je potrebné, vyhlásil vo štvrtok šéf Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) Klaus Regling. "Názor Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) je, že Grécko nepotrebuje reštrukturalizáciu dlhu, že trhy toto riziko preháňajú," povedal Regling pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk. Spomenuté inštitúcie očakávajú, že vďaka reformám, ku ktorým sa zaviazala vláda v Aténach, úverová dôveryhodnosť Grécka opäť vzrastie, dodal Regling.
Názor, že predlženie splatnosti zahraničných dlhov pomôže Grécku ľahšie prekonať dlhovú krízu, vyjadril v pondelok grécky vicepremiér Theodore Pangalos, ktorý však zároveň ubezpečoval, že Atény splatia svoje záväzky v plnom rozsahu. Ministerstvo financií v Aténach následne úvahy o reštrukturalizácii dlhu poprelo.
Európsky fond finančnej stability vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o súčasť systému záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF v sume 85 mld. eur zatiaľ požiadalo Írsko. Členské štáty eurozóny garantujú fondu záväzky v sume do 440 mld. eur. Vzhľadom na snahu udržať najvyšší rating fondu však suma, ktorú môže fakticky požičať krajinám v problémoch dosahuje zhruba 250 mld. eur. Na pokraj svojich kapacít by sa mechanizmus dostal v prípade, ak by o pomoc požiadali ďalšie problémové štáty eurozóny ako Portugalsko a Španielsko. O posilnení efektívnej úverovej kapacity EFSF rokovali v pondelok ministri financií eurozóny, ich schôdzka však skončila bez konkrétnych záväzkov.
Názor, že predlženie splatnosti zahraničných dlhov pomôže Grécku ľahšie prekonať dlhovú krízu, vyjadril v pondelok grécky vicepremiér Theodore Pangalos, ktorý však zároveň ubezpečoval, že Atény splatia svoje záväzky v plnom rozsahu. Ministerstvo financií v Aténach následne úvahy o reštrukturalizácii dlhu poprelo.
Európsky fond finančnej stability vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o súčasť systému záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF v sume 85 mld. eur zatiaľ požiadalo Írsko. Členské štáty eurozóny garantujú fondu záväzky v sume do 440 mld. eur. Vzhľadom na snahu udržať najvyšší rating fondu však suma, ktorú môže fakticky požičať krajinám v problémoch dosahuje zhruba 250 mld. eur. Na pokraj svojich kapacít by sa mechanizmus dostal v prípade, ak by o pomoc požiadali ďalšie problémové štáty eurozóny ako Portugalsko a Španielsko. O posilnení efektívnej úverovej kapacity EFSF rokovali v pondelok ministri financií eurozóny, ich schôdzka však skončila bez konkrétnych záväzkov.
Prečítajte si tiež
- Zrážka autobusu s autom na obchvate Svidníka má dve obete, na mieste zasahovali aj dva vrtuľníky – VIDEO, FOTO
- Irán hrozí USA dlhou vojnou, útoky chce rozšíriť aj za hranice regiónu
- Marc Márquez opäť zvíťazil a ôsmy titul majstra sveta má na dosah. Jeho brat podstúpi operáciu – VIDEO
- V Šali si v pondelok nevybavíte úradné záležitosti. Klientske centrum zostane zatvorené
- Krvavá bitka o vodu si v Čade vyžiadala 25 obetí, polícia zadržala 39 ľudí