Sto dní vlády Roberta Fica

BRATISLAVA 11. októbra (WEBNOVINY) -


2. júla
Koaličnú dohodu podpísali v Bratislave predseda strany Smer - sociálna demokracia Robert Fico, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota.

3. júla
Prezident Ivan Gašparovič akceptoval návrh nových členov vlády, ktorý mu priniesol líder Smeru-SD a budúci premiér Robert Fico.

4. júla
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval novú Vládu SR na čele s predsedom strany Smer- Sociálna demokracia (SD) Robertom Ficom. Ďalších desať členov kabinetu je nominovaných stranou Smer-SD. Dušan Čaplovič sa stal vicepremiérom, Viera Tomanová obsadila post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom vnútra sa stal Robert Kaliňák, ministrom kultúry Marek Maďarič, ministrom dopravy Ľubomír Vážny, ministrom financií Ján Počiatek, ministrom hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ministrom zahraničných vecí Ján Kubiš, ministrom zdravotníctva Ivan Valentovič a ministrom obrany František Kašický. Slovenská národná strana (SNS) nominovala do vlády troch ministrov. Do funkcie ministra školstva nastúpil Ján Mikolaj, ministrom životného prostredia sa stal Jaroslav Izák a ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Marian Jančušek. Ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin a ministrom pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, ktorých nominovala ĽS-HZDS.
Lídri Strany európskych socialistov (PES) a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente Poul Nyrup Rasmussen a Martin Schulz vyjadrili v liste predsedovi strany Smer-SD Robertovi Ficovi znepokojenie zo zloženia novej slovenskej vlády.

5. júla
Pokračoval konflikt medzi stranou Smer-SD a Stranou európskych socialistov (PES). Premiér Robert Fico síce v Štrasburgu šéfovi socialistickej frakcie v EP Martinovi Schulzovi povedal, že "zaručí, aby bola nová slovenská vláda sociálnodemokratická", PES však naďalej trvala na sankciách voči Smeru-SD.

10. júla
Popredný predstaviteľ PES Jan Marinus Wiersma odmietol kritiku premiéra SR Roberta Fica, ktorá odznela 9. júla na adresu európskych sociálnych demokratov v relácii televízie TA3 V politike. Wiersma, jeden z autorov návrhu na pozastavenie členstva Smeru-SD v PES, uviedol, že "za týmto rozhodnutím nestáli a ani ho neiniciovali maďarskí socialisti", ako to naznačil Fico. Bývalý spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovensko Wiersma tiež odmietol obvinenia, že by boli európski socialisti napojení na nadnárodné monopoly a finančné skupiny a že konajú proti Smeru-SD z ekonomických dôvodov.
Europoslankyňa a podpredsedníčka Smeru-SD Monika Beňová konštatovala, že bude žiadať predsedu strany Roberta Fica o vysvetlenie jeho slov o ovplyvňovaní európskych socialistov monopolmi, maďarskými kolegami a 500-tisícovým platom v Európskom parlamente. Ficovo vystúpenie v TA3 označila za nešťastné, zbytočné a poburujúce.

13. júla
Premiér Robert Fico uviedol po rokovaní s predstaviteľmi Národnej banky Slovenska, že nová slovenská vláda bude maximálne rešpektovať schválený termín zavedenia eura na Slovensku v roku 2009.
Premiér Robert Fico po stretnutí s predsedami VÚC uviedol, že vláda zruší krajské úrady a krajské školské úrady od 1. januára 2007. Ich kompetencie prevezmú vyššie územné celky (VÚC).

15. júla
Prvou oficiálnou návštevou premiéra Roberta Fica v zahraničí bola návšteva Českej republiky, počas ktorej sa stretol s českým premiérom Jiřím Paroubkom.

18. júla
Vládne strany sa dohodli na rozdelení pozícií štátnych tajomníkov na jednotlivých ministerstvách, a to v pomere 13:7:6 pre Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS.

19. júla
Premiér Robert Fico po rokovaní kabinetu informoval, že vláda je pripravená regulovať cenu nafty a benzínu, ak nepomôže zníženie spotrebnej dane, alebo ak sa so Slovnaftom nedohodne na poklese cien. Uviedol, že vláda si vyberie z troch možností ako ovplyvniť ceny benzínu. Buď zníži spotrebné dane, alebo sa dohodne so Slovnaftom, alebo určí cenu benzínu sama.
Premiér Fico oznámil, že v súčasnosti je ohrozená energetická bezpečnosť Slovenska. "Ukazuje sa, že predchádzajúca vláda poprijímala také rozhodnutia, ktoré prakticky postavili štát, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Protimonopolný úrad do polohy obyčajných štatistov," povedal predseda vlády, podľa ktorého bude vláda rokovať o návrhu postupu ako prijať okamžité a strednodobé opatrenia vo vzťahu k monopolom. Bývalá vláda podľa Fica odovzdala energetickú bezpečnosť Slovenska do rúk zahraničných monopolov.

24. júla
Premiér Robert Fico chce, aby sa jeho vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala prijať euro podľa pôvodného plánu v roku 2009. V rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že kritériá potrebné pre vstup do eurozóny by malo Slovensko splniť aj napriek vyšším rozpočtovým výdavkom v sociálnej oblasti, a to vďaka silnému hospodárskemu rastu a škrtom vo výdavkoch na štátnu správu.
Maďarská vláda bola šokovaná protimaďarskými vyhláseniami predsedu SNS Jána Slotu, ktoré vyslovil v rozhovore pre české Lidové noviny 22. júla. Maďarská ministerka zahraničia Kinga Gönczová vyzvala slovenskú vládu, aby sa od Slotových slov dištancovala, inak ju o to oficiálne požiada. Slota v rozhovore tvrdí, že maďarská menšina na juhu Slovenska utláča slovenskú väčšinu. Slota v rozhovore povedal, že závidí Čechom, že na základe Benešových dekrétov vyhnali po II. svetovej vojne Nemcov a vyhli sa tým problémom, aké majú s Maďarmi Slováci.

26. júla
Nesúhlas s výrokmi lídra národniarov Jána Slotu na adresu Maďarov vyjadril prezident Ivan Gašparovič.
Premiér Robert Fico uviedol, že nevie o žiadnom probléme medzi Slovenskom a Maďarskom. List maďarskej ministerky zahraničných veci, ktorý poslala slovenskému kolegovi Jánovi Kubišovi a vyzvala v ňom vládu, aby sa dištancovala od výrokov predsedu SNS Jána Slotu, nepovažuje za dôležitý. "Listov chodí toľko všelijakých po celom svete," uviedol Fico. Minister Kubiš naopak označil list za jasný prejav znepokojenia maďarskej vlády a uviedol, že čo najskôr odpovie maďarskej kolegyni Kinge Gönczovej. Na rozdiel od premiéra Roberta Fica považuje list za jednoznačný prejav znepokojenia. "Odpoveď bude jednoznačná," povedal Kubiš.
Vláda nezrušila zákaz privatizácie, prijatý predchádzajúcim kabinetom. Podľa premiéra Roberta Fica tak chce zabrániť predajom, ktoré by mohli urobiť ľudia bývalej koalície, ktorí sú stále vo funkciách, napríklad vo Fonde národného majetku.
Vláda zaviazala ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka a ministra financií Jána Počiatka rokovať s energetickými monopolmi o ich postoji k energetickej bezpečnosti na Slovensku. Ako informoval premiér Robert Fico, okrem rokovania s firmou Slovnaft, ide aj o rokovania so spoločnosťami Slovenský plynárenský priemysel, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika.

28. júla
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš v liste maďarskej partnerke Kinge Gönczovej konštatoval, že slovenská vláda rozhodne odmieta a bude odmietať všetky vyhlásenia a kroky učinené kýmkoľvek, ktoré by mohli poškodzovať dobré slovensko-maďarské vzťahy a pokojné spolunažívanie občanov.

31. júla
Vláda schválila Programové vyhlásenie. Ako uviedol premiér Fico, programové vyhlásenie vychádza z Ústavy SR. Tá hovorí, že hospodárstvo vychádza zo sociálnej a ekologicky orientovanej ekonomiky. Vláda sa podľa Fica bezpodmienečne zaväzuje plniť kritériá na prijatie eura 1. januára 2009. Fico zdôraznil, že program vlády zodpovedá záväzkom vládnych strán spred parlamentných volieb.

1. augusta
Premiér Robert Fico predniesol plénu NR SR programové vyhlásenie svojej vlády a požiadal poslancov o vyslovenie dôvery. Zdôraznil, že tento program je reálny a vláda ho bude schopná v štvorročnom volebnom období splniť.
Predseda vlády Robert Fico naznačil, že za hranicu nadštandardného príjmu, ktorý by mal byť zdaňovaný tzv. milionárskou daňou, bude možné považovať už aj plat poslanca. Ten je v súčasnosti bez paušálnych náhrad vo výške 51 900 Sk. Premiér si myslí, že takýto plat je už nadštandardný. "Bolo by smiešne, keby sme zaviedli daň pre osoby, ktoré zarábajú nadštandardne a poslanci a členovia vlády by tam neboli zaradení," dodal. Neočakáva, že by zo strany poslancov vládnej koalície došlo k nejakému odporu.

4. augusta
Vláde vyslovilo v NR SR dôveru 80 zo 135 prítomných poslancov. Proti bolo 55. Za programové vyhlásenie nehlasoval z koalície líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a aj jeho stranícka kolegyňa Beata Sániová, ktorí neboli na hlasovaní prítomní. Chýbal aj poslanec Smeru-SD Ján Richter a za SNS Jaroslav Paška a Rudolf Pučík.
Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar nestihol hlasovanie o vyslovení dôvery vláde Roberta Fica, lebo nemohol zaparkovať. Takto ospravedlnil neúčasť jedného z koaličných lídrov poslanec hnutia Ján Kovarčík, ktorý zdôraznil, že určite to nebol predsedov zámer.
Vláda v skorých ranných hodinách schválila nariadenie, ktorým sa rušia poplatky v zdravotníctve. "To znamená, že od 1. septembra tohto roku sa rušia 20-korunové poplatky za návštevu u lekára a 50-korunové poplatky za hospitalizáciu," povedal premiér Fico. Poplatky za recept sa podľa neho zrušia až po potrebnej novelizácie zákona.

9. augusta
Veľvyslanectvo SR v Budapešti neznámy páchateľ nasprejoval červenou farbou. Páchateľ znehodnotil informačnú tabuľu ambasády, zvonček a chodník, na ktorom zanechal nasprejovaný text v maďarčine "My nezabúdame." Premiér Robert Fico v tejto súvislosti uviedol, že Slovensko má záujem na čo najlepších vzťahoch s Maďarskom a dodal, že vláda by nemala reagovať "na každý výkrik, ktorý príde zo strany predstaviteľa SMK alebo nejakého maďarského politika alebo na nejaký incident, ktorý sa môže udiať".
Slovensko je podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka pripravené spätne odkúpiť podiel Enelu v Slovenských elektrárňach, a.s. (SE). Uviedol, že o tom na rokovaniach o cenách elektrickej energie informoval aj generálneho riaditeľa spoločnosti Enel Fulvia Contiho. "Sme jednoducho povedali, že si budeme pomery na Slovensku určovať tak, aby boli výhodné občanom SR a ja som pánu Contimu ponúkol, že Slovensko je pripravené odkúpiť Slovenské elektrárne naspäť," povedal minister s dodatkom, že minulá vláda predala Enelu elektrárne za cenu jedného jadrového reaktora.
Talianska firma Enel uviedla vo svojom stanovisku, že spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. (SE) nie je na predaj. "Enel je zaviazaný k rastu Slovenských elektrární prostredníctvom investičného plánu, ktorý má za cieľ posilniť spoločnosť ako hodnotné aktívum, ako pre krajinu, tak aj pre celý východoeurópsky trh s elektrinou," dodal Enel. Ako spoločnosť uviedla, počas stretnutia generálneho riaditeľa Enelu Fulvia Contiho s premiérom Robertom Ficom a ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom, Conti deklaroval vôľu Enelu rozvíjať SE. Premiér aj minister hospodárstva prijali diskutované plány podľa Enelu pozitívne.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek po rokovaní s predstaviteľmi Jukosu uviedol, že Slovensko odkúpi do konca augusta naspäť 49-percentný podiel Transpetrolu od firmy Jukos.

10. augusta
Aj spoločnosť Jukos považuje spätný predaj svojho 49-percentného podielu v slovenskej firmy Transpetrol Slovensku za najlepšie riešenie. "V stredu (9. augusta) počas veľmi produktívneho stretnutia spoločnosť Jukos Finance súhlasila, že najlepšou možnosťou, je predaj 49-percentného podielu Jukosu v Transpetrole slovenskej vláde. Je tam však ešte stále práca, ktorá musí byť urobená, kým dokončíme detaily tejto transakcie," uviedla hovorkyňa spoločnosti Jukos Claire Davidson.

11. augusta
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek by chcel znížiť ceny energií oproti ich súčasnej výške o 5 %. Uviedol to po rokovaní s energetickými monopolmi.

16. augusta
Vláda vymenila prednostov všetkých ôsmich krajských úradov. Premiér Robert Fico konštatoval, že ich úlohou bude pripraviť presun kompetencií na regionálne samosprávy. Potvrdil, že vláda v čo najskoršom termíne zruší krajské úrady. Vláda menovala prednostov na základe koaličnej dohody.

17. augusta
Premiér Robert Fico s delegáciou navštívil iracké hlavné mesto Bagdad a príslušníkov slovenskej jednotky v tábore. Ako prvý premiér SR rokoval v irackej metropole s irackým partnerom Núrím al-Málikím. V rozhovore s ním zdôraznil, že nová slovenská vláda prehodnocuje rozhodnutia predchádzajúcej vlády. Účasť ženijnej jednotky akoby strácala zmysel, uviedol Fico. Táto forma spolupráce by mala byť podľa neho nahradená inou, a o tej chce s irackou stranou ďalej rokovať. Fico zopakoval, že slovenská ženijná jednotka sa už niekoľko mesiacov nezúčastňuje na prácach, na ktoré bola do Iraku poslaná.

26. augusta
Premiér Robert Fico odkázal do Budapešti, že Maďarsko nemusí vyzývať Slovensko, aby konalo proti extrémizmu. Reagoval tak na výzvu maďarského premiéra Ferenca Gyurcsányho, ktorý vyzval na dištancovanie od protimaďarských prejavov. Fico zdôraznil, že ako predseda vlády aj strany Smer-SD ostro odsudzuje prejavy extrémizmu a neznášanlivosti, ku ktorým došlo na území Maďarska a Slovenska. Apeloval na politikov aj médiá, aby z individuálnych prejavov neznášanlivosti nevytĺkali kapitál a nevytvárali im ďalšiu živnú pôdu. Gyurcsány cez médiá žiadal aj potrestanie mužov, ktorí mali v Nitre 25. augusta prepadnúť 23-ročnú študentku maďarskej národnosti.

28. augusta
Ministerstvo zdravotníctva vyzvalo občanov, aby od 1. septembra neplatili lekárom tie poplatky, ktorých výšku vládne nariadenie stanovilo na nulu. Ide o dvadsaťkorunové poplatky za návštevu u lekára a päťdesiatkorunové poplatky za deň hospitalizácie. Ak by sa pacienti napriek zrušeniu poplatkov stretli s tým, že ich lekári budú od nich pýtať, podľa MZ ich nemajú hradiť a mali by podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

30. augusta
Vláda bude naďalej dôrazne postupovať proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti. To isté očakáva aj od Maďarska. Premiér Robert Fico po rokovaní kabinetu zdôraznil, že po každom čine, akým bol aj pochod Slovenskej pospolitosti počas osláv SNP v Banskej Bystrici, zvolá poradu nielen o zásahu, ale aj o prevencii.

31. augusta
Návrh deklarácie, ktorú po náraste národnostne ladených útokov pripravila SMK, zástupcovia parlamentných strán neprijali. Napriek tomu bolo podľa podpredsedu SMK Pála Csákyho úspešné, keďže sa zhodli na tom, že situácia v spolunažívaní medzi etnikami na Slovensku je znepokojujúca.

7. septembra
Premiér Robert Fico potvrdil po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Jaapom de Hoop Schefferom v Bruseli úmysel slovenskej vlády stiahnuť z Iraku ženijnú jednotku. Fico Schefferovi oznámil, že Slovensko má záujem posilniť ženijné jednotky pracujúce v Afganistane. Fico tiež vyhlásil, že vláda bude "absolútne prísna voči všetkým prípadom extrémizmu" a odmietol kritiku, podľa ktorej je súčasné napätie v slovensko-maďarských vzťahoch spôsobené účasťou SNS vo vláde. "Medzi účasťou SNS (vo vláde) a individuálnymi prípadmi (útokov) nevidím žiaden vzťah," vyhlásil po rokovaní s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom.
Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá rieši prehodnocovanie invalidných dôchodkov, priznaných pred účinnosťou tohto zákona.

12. septembra
Policajný vyšetrovateľ 11. septembra zastavil vyšetrovanie útoku na študentku maďarskej národnosti 25. augusta v Nitre, pretože sa skutok nestal. Predseda vlády Robert Fico zdôraznil, že tento prípad Hedvigy Malinovej bol jedným z dôvodov, prečo bola vláda atakovaná. "Tento dôvod nikdy neexistoval," zdôraznil Fico a dodal, že vláda nebude tolerovať extrémizmus ani neznášanlivosť, nebude však ani tolerovať, aby niekto likvidoval dobré meno Slovenska na základe falzifikátov či výmyslov. Fico tiež povedal, že aj druhý dôvod kritiky jeho vlády - rozhovor Jána Slotu v Lidových novinách, je vymyslený. Rozhovor mal titulok Vyhnanie Nemcov Vám závidím. Pôvodný titulok mal byť Nie som extrémista, no vedúcemu vydania maďarskej národnosti sa nepáčil a preto ho redaktor zmenil. To potvrdil autor v tlači aj v telefonáte, povedal premiér. "Na Slovensku platí, kto chce psa biť, palicu si nájde. Naša vláda je obviňovaná z vecí, ktoré sa nestali," dodal.

14. septembra
Medzi Slovenskom a Českou republikou neexistujú podľa premiéra Roberta Fica žiadne otvorené politické otázky, uviedol Fico po stretnutí s českým predsedom vlády Mirkom Topolánkom, ktorý bol v Bratislave na prvej oficiálnej návšteve.

18. septembra
Koaličná rada sa zaoberala zostavovaním štátneho rozpočtu na rok 2007 a Strategickým národným referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Partneri tiež hovorili o limitovaní výdavkov ministerstiev. "Je návrh na 15- až 20-percentné škrtanie štátnych výdavkov. Ak máme šetriť, budeme šetriť na štáte, nebudeme šetriť na obyčajných ľuďoch," vyhlásil premiér.
Predstavitelia mimovládnych organizácií (MVO) vyzvali tvorcov návrhu zákona o dani z príjmov, ktorým chcú zrušiť poukázanie 2 % z daní právnických osôb, aby s neziskovým sektorom začali partnersky dialóg.

20. septembra
Poplatok pacienta v lekárni a vo výdajni zdravotníckych pomôcok sa od začiatku októbra zníži na 5 Sk. Vyplynulo to z novely nariadenia o výške úhrady poistenca za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorú schválila vláda. Táto suma bude jednotná pre všetkých pacientov, teda aj pre zdravotne postihnutých, ktorí v súčasnosti platia v lekárni 10 Sk. Ostatní pacienti za spracovanie receptu do konca septembra platia 20 Sk. Naďalej sa však platí 60 Sk za využitie lekárskej pohotovosti, poplatky sa naďalej účtujú za dopravu sanitkou a za pobyt v kúpeľoch.
Vláda odvolala väčšinu prednostov obvodných úradov a na ich miesta vymenovala nových. Ako uviedol minister vnútra Robert Kaliňák, týka sa to v šiestich krajoch 80 percent prednostov. Výber sa neriadil podľa neho žiadnym kľúčom. "Vyberali sa zodpovední kandidáti. Na niektoré obvodné úrady hľadáme nestraníckych kandidátov, pretože ide o kvalitu. Každý musel splniť niekoľko odborných a etických kritérií," dodal Kaliňák.

21. septembra
Premiér Robert Fico na pracovnej večeri v New Yorku venovanej reforme BR OSN uviedol, že Organizácia Spojených národov (OSN) nie je spôsobilá včas a vhodne reagovať na najzávažnejšie situácie, ktoré vznikajú na celom svete. Na večeri, na ktorej sa tiež zúčastnil generálny tajomník OSN Kofi Annan a 300 predstaviteľov štátov Fico ďalej uviedol, že obraz OSN ako medzinárodnej organizácie nie je najlepší. Slovensko sa týmto prejavom otvorene prihlásilo k nevyhnutnosti zrekonštruovať Bezpečnostnú radu OSN.

25. septembra
Podpredseda Smeru - SD a europoslanec Vladimír Maňka vyzval svojich kolegov v Európskom parlamente, aby vážili svoje slová na adresu Slovenska. "Nepravda a nedorozumenie môžu vyvolať zbytočné napätie a vášne, a to si, dúfam, nikto neželá," uviedol Maňka vo svojom prejave v Štrasburgu pred europoslancami.

26. septembra
Premiér Robert Fico a ministri vnútra Robert Kaliňák a obrany František Kašický neočakávane navštívili slovenský kontingent pôsobiaci v misii ISAF v Afganistane. Premiér Fico po návrate informoval, že Slovensko je pripravené vyhovieť požiadavke NATO a presunúť ženistov z Kábulu na juh krajiny. Vzhľadom na to, že situácia na juhu Afganistanu je napätejšia ako v hlavnom meste, podmienkou súhlasu je, že bude zaručená riadna ochrana našej jednotky.

27. septembra
Minister spravodlivosti Štefan Harabin je jednoznačne za zrušenie Špeciálneho súdu (ŠS). Ako uviedol Harabin po návšteve ŠS a stretnutí s jeho predsedom Igorom Králikom, osobne nepovažuje ŠS za systémovú inštitúciu, ktorá je v súlade s Ústavou SR.
Európski socialisti budú naďalej trvať na pozastavení členstva strany Smer-SD v Strane európskych socialistov (PES), povedal autor návrhu, holandský europoslanec Jan Marinus Wiersma. "Smer je stále spojený so SNS a trváme preto na našom návrhu," vyhlásil bývalý spravodajca EP pre Slovensko. Socialistická skupina v EP požiadala začiatkom júla vedenie PES o to, aby pozastavilo členstvo Smeru-SD v strane. Dôvodom je účasť nacionalistickej SNS vo vládnej koalícii. O pozastavení členstva vedenie PES rozhodne 12. októbra v Bruseli.

28. septembra
Vláda schválila novelu zákona o dani z príjmov, podľa ktorej by sa mali od roka 2007 viac zdaňovať osoby s nadštandardnými príjmami. Za nadštandardný príjem vláda podľa premiéra Fica už považuje hrubú mzdu, ktorá bude v budúcom roku predstavovať 47 600 Sk mesačne. Takýto plat podľa Fica na Slovensku má iba niekoľko percent ľudí. "Bežný príjem sa pohybuje medzi 9 až 12 tis. Sk v hrubom," dodal predseda vlády.
Príspevky na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie do výšky 12-tis. Sk ročne budú naďalej nezdaniteľnou časťou základu dane, informoval premiér Robert Fico. Ide o dlhodobé sporenie na dôchodok v rámci tzv. tretieho dôchodkového piliera.
Vláda rozhodla, že minimálna mzda sa od začiatku októbra tohto roka zvýši zo súčasných 6 900 Sk na 7 600 Sk. Minimálna hodinová mzda tak od októbra dosiahne 43,70 Sk.
Kabinet schválil novelu zákona o dani z príjmov. Právnické osoby by mali mať od budúceho roka možnosť poukázať vybraným neziskovým organizáciám už len 0,5 % zo zaplatenej dane z príjmu. Premiér Fico uviedol, že v budúcom roku tak budú môcť firmy poukázať zo svojej dane 250 až 260 mil. Sk. Ministerstvo financií pôvodne pritom navrhovalo možnosť asignácie 2 % z daní právnických osôb na neziskové organizácie zrušiť, čo kritizovali viaceré mimovládne organizácie. Fyzické osoby môžu podľa v súčasnosti platnej legislatívy darovať 2 % zo zaplatenej dane vybranému prijímateľovi, najmenej však vo výške 20 Sk. Táto minimálna suma by sa podľa navrhovanej novely mala v budúcom roku zvýšiť na 250 Sk.
Vláda súhlasila s návrhom, aby sa od budúceho roka pri liekoch a niektorých ďalších zdravotníckych tovaroch uplatňovala znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 10 %. Na ostatné tovary by mala aj naďalej platiť základná sadzba 19 %. "V prípade, že nám to bude rozpočet umožňovať, pristúpime v budúcnosti k zníženiu sadzby aj pri iných položkách," dodal minister financií Ján Počiatek.
Špeciálny súd ani zďaleka nemá také výkony, aké má mať a vôbec sa nezaoberá vecami, akými by sa mal zaoberať, konštatoval predseda vlády Robert Fico. Vláda vzala na vedomie analýzu pôsobenia Špeciálneho súdu (ŠS), ktorú pripravil minister spravodlivosti Štefan Harabin. Neodporučila mu však, aby do legislatívneho procesu pripravil návrh zákona, ktorým by sa ŠS zrušil. Fico zdôraznil, že je prinajmenšom potrebné vážne diskutovať o kompetenciách Špeciálneho súdu, "pretože najzávažnejšie veci aj tak vybavujú obyčajné súdy, kde sudcovia nemajú žiadnu ochranu a sú zavalení obrovským množstvom prípadov".

30. septembra
Na čele Smeru-SD naďalej zostal Robert Fico. Vo funkcii ho potvrdilo 132 delegátov snemu v Trenčíne.

1. októbra
Minister kultúry Marek Maďarič v diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O 5 minút 12 uviedol, že vláda zmení výber koncesionárskych poplatkov. Za rozhlas a televíziu budú platiť všetci odberatelia elektrickej energie okrem ťažko zdravotne postihnutých. Zákon by mal parlament prijať do konca roka.

2. októbra
O tom, ako sa vyhnúť pozastaveniu členstva v Strane európskych socialistov (PES) hovoril v Bratislave podpredseda Klubu európskych socialistov Hannes Swoboda so šéfom Smeru-SD a premiérom Robertom Ficom. Vedenie Strany európskych socialistov bude o Smere a postoji k nemu hovoriť 12. októbra.

3. októbra
Premiér Robert Fico po stretnutí s talianskym premiérom Romanom Prodim v Ríme uviedol, že Taliansko je pripravené uzavrieť otázku pristúpenia nových členských krajín k Schengenskému informačnému systému tak rýchlo, ako sa len dá. Dodal, že taliansky kolega ho na rokovaniach ubezpečil, že ak by aj technické veci neboli zvládnuté, Taliansko je za prechodné riešenie.

4. októbra
Výzdoba z ruží, ľalií a gerber mala privítať v betliarskom kaštieli členov vlády, ktorí si pôvodne vybrali národnú kultúrnu pamiatku za miesto 13. schôdze. Rokovanie sa však konalo s polhodinovým meškaním v miestnom kultúrnom dome, ktorý je ukážkou socialistického staviteľstva. Predseda vlády Robert Fico na poslednú chvíľu rozhodol o zmene miesta rokovania kabinetu, lebo nepovažuje za vhodné, aby v regióne s komplikovanou ekonomickou a sociálnou situáciou zasadala vláda SR v nadštandardných priestoroch kaštieľa Betliar.
Za prenájom kultúrneho domu v Betliari, kde sa napokon konalo zasadnutie vlády, zaplatí vláda dvetisíc korún, informoval premiér Robert Fico. Predseda vlády svoje rozhodnutie zmeniť miesto rokovania, ktoré sa malo pôvodne konať v kaštieli Betliar, komentoval slovami "nebolo by to vhodné". Náklady na prípravu zasadnutia vlády v kaštieli vo výške 50 000 korún je premiér pripravený zosobniť pracovníkom Úradu vlády SR.

5. októbra
Slovenský premiér Robert Fico vyhlásil, že má obavy z toho, aby súčasný cyklus sprísňovania menovej politiky Národnou bankou Slovenska (NBS) nespomalil rast slovenskej ekonomiky. Fico v rozhovore pre agentúru Reuters počas svojej návštevy Varšavy uviedol, že kameňom úrazu na ceste do eurozóny by mohla byť inflácia a nie schodok verejných financií (VF). SR chce vstúpiť do európskej menovej únie v roku 2009. "Obávame sa, že v roku 2008 Európska únia povie, že vo fiškálnej oblasti sa SR podarilo ušetriť, ale aj tak Slovensko nemôže vstúpiť, pretože inflácia nespĺňa kritériá," povedal a dodal, že slovenská vláda je odhodlaná obmedziť rozpočtové výdavky tak, aby deficit verejných financií krajiny neprekročil 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je jedným z kritérií pre vstup krajiny do eurozóny.

6. októbra
Spochybňovanie profesionality spravodajstva STV je cieľavedomou politikou súčasnej vládnej garnitúry, uviedol šéfredaktor spravodajstva STV Roland Kyška, ktorý reagoval na stanovisko hovorkyne premiéra Silvie Glendovej k článku denníka SME z 6. októbra s názvom Fico volal do STV, čo má vysielať. Glendová v stanovisku píše, že "šéfredaktor spravodajstva STV použil účelovú dezinterpretáciu a zavádzanie na neopodstatnený a politicky motivovaný útok na predsedu vlády SR, čím zásadným spôsobom spochybnil profesionalitu svoju, ale takisto profesionalitu spravodajstva STV." Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR 2. októbra e-mailom informoval, že predseda vlády SR Robert Fico odcestuje v utorok 3. októbra na jednodňovú zahraničnú pracovnú návštevu Talianska a STV podľa Kyšku nemohla vyslať televízny štáb do Talianska z organizačných a technických dôvodov. V utorok, pred večerným spravodajstvom volala Kyškovi Silvia Glendová a vyčítala mu, že STV neposlala do Talianska svoj štáb. Následne vzal hovorkyni telefón premiér Fico a žiadal, aby verejnoprávna televízia o jeho ceste informovala.

11. októbra
Vláda schválila návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. Ako uviedol predseda vlády Robert Fico, schodok verejných financií by mal v roku 2007 dosiahnuť 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného dôchodkového piliera. Slovensko by tak malo aj pri zahrnutí nákladov penzijnej reformy do rozpočtového schodku dodržať maastrichtské kritérium pre prijatie eura, podľa ktorého deficit verejných financií nesmie presiahnuť 3 % HDP. V návrhu predloženom ministerstvom financií urobila vláda podľa premiéra len minimálne zmeny. Tento návrh počítal s deficitom v okruhu verejných financií podľa metodiky ESA 95 vo výške 52,6 mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu sa v budúcom roku na hotovostnom princípe navrhoval vo výške 38,9 mld. Sk. Celkové príjmy budúcoročného rozpočtu navrhovalo ministerstvo v sume 308,1 mld. Sk pri výdavkoch necelých 347 mld. Sk.
SITA