Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

22. októbra 2013

Su Ťij si po 14 rokoch prevzala Sacharovovu cenu



Líderka mjanmarskej opozície a laureátka Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij (vľavo) si prevzala z rúk predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza Sacharovovu cenu za ľudské práva, ktorú jej Európsky parlamentu udelil v roku 1990, ...



Zdieľať
Líderka mjanmarskej opozície a laureátka Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij (vľavo) si prevzala z rúk predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza Sacharovovu cenu za ľudské práva, ktorú jej Európsky parlamentu udelil v roku 1990, skôr si ju však nemohla prísť osobne prevziať, 22. októbra 2013 v Štrasburgu. Foto: TASR/AP Photo
Brusel/Štrasburg 22. októbra (TASR) - Štrnásť rokov trvalo mjanmarskej bojovníčke za ľudské práva, v súčasnosti šéfke parlamentnej opozície Aun Schan Su Ťij, kým sa dostavila do Štrasburgu po Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Dnes si túto cenu za veľkého potlesku europoslancov prevzala v pléne Európskeho parlamentu (EP).


Europarlament jej udelil túto cenu v roku 1990, keď bola na príkaz vojenskej junty v domácom väzení. Ocenenie dostala ako výraz uznania jej boja za demokraciu a právny štát v Mjanmarsku. Z domáceho väzenia ju prepustili v novembri 2010.

Su Ťij, so žltým kvetom vo vlasoch, si dnes Sacharovovu cenu prevzala z rúk predsedu EP Martina Schulza.

"Bojovali ste, trpeli ste, ale dôležité je, že ste zvíťazili," povedal Schulz mjanmarskej aktivistke, ktorú opísal ako príklad slobody a demokracie.

Su Ťij poslancom EP povedala, že jej krajina od roku 1990 prešla veľký kus cesty vpred.

"Avšak dosiahnutý pokrok je stále nedostatočný. Dúfam, že nám pomôžete oslobodiť náš národ od strachu, pretože strach ešte stále existuje," povedala Su Ťij.

Aktivistka a politička navštívila vo veku 68 rokov európske krajiny, ktoré požiadala, aby vyvíjali nátlak na jej vládu s cieľom presadiť zmeny v ústave krajiny, ktoré budú v prospech väčšej demokracie.

Súčasná ústava Mjanmarska, vypracovaná už rozpustenou vojenskou juntou a schválená v referende, poskytuje totiž 25 percent kresiel v zákonodarnom zbore aktívnym vojenským zložkám. Súčasná ústava je tiež hlavnou prekážkou pre Su Ťij, aby sa po voľbách v roku 2015 mohla uchádzať o post prezidentky.

Platná mjanmarská ústava okrem iného zakazuje občanom, ktorí majú životného partnera zo zahraničia, alebo deti s cudzou štátnou príslušnosťou, kandidovať na najvyšší štátny úrad. Zosnulý manžel Su Ťij bol Brit a ich dve deti majú britskú štátnu príslušnosť.

Národná liga za demokraciu, ktorú vedie Su Ťij, získala v doplňovacích parlamentných voľbách v apríli 2012 celkom 43 zo 45 dostupných mandátov.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Podľa Európskej komisie musí Grécko urýchliť tempo reforiem
<< predchádzajúci článok
M. Lajčák: Slovensko veľmi silno podporuje aktivity MAAE