Viacerí prezidentskí kandidáti vidia nezáujem politikov o ekológiu

Bratislava 5. marca (TASR) – Väčšina kandidátov na prezidenta je presvedčená, že životnému prostrediu by mala byť venovaná väčšia pozornosť.

Zelená koalícia oslovila ôsmich prezidentských kandidátov s najvyššími preferenciami s anketou zameranou na otázky životného prostredia. Odpovedali všetci, okrem Roberta Fica, priblížil koordinátor koalície Roman Havlíček.

„Prieskum ukázal, že väčšina oslovených kandidátov považuje problémy životného prostredia za dlhodobo odkladané a podceňované,“ zhrnul výsledky ankety Havlíček.

Väčšina kandidátov podľa neho vidí nedostatok záujmu politikov a verejnosti o životné prostredie. „Niektorí sa vyjadrili, že ide dokonca o neúctu a preferovanie záujmov biznisu na úkor prírody a životného prostredia,“ doplnil.

Havlíček priblížil, že viacerí kandidáti považujú existujúci právny rámec v otázke prístupu verejnosti k informáciám a v otázke účasti v konaniach a prístupu k spravodlivosti vo veciach životného prostredia za dostatočný. Avšak len na papieri, problematické je potom vymáhanie týchto práv, čo súvisí so všeobecnou situáciou v justícii a verejnej správe.

Jednou z piatich anketových otázok bolo, či kandidáti v prípade zvolenia budú komunikovať s expertmi tretieho sektora. Gyula Bárdos považuje mimovládne organizácie za „akýsi zvonec, signalizačné zariadenie, ktoré sa ozýva už aj pri náznaku problémov“.

Ján Čarnogurský sa v prípade zvolenia mieni pravidelne stretávať so zástupcami zelených mimovládok. Pavol Hrušovský bude otvorený akejkoľvek diskusii a nemieni mlčať, ak vzniká v spoločnosti konflikt. Nebude pritom rozlišovať, "či ide o predstaviteľov akejkoľvek vlády, ochranárskych združení, podnikateľov, učiteľov, lekárov, športových zväzov a ďalších".

Podľa Andreja Kisku stav životného prostredia veľa napovedá o stave spoločnosti. Neodsúval by preto túto tému na vedľajšiu koľaj, „ako to doteraz robili viacerí predstavitelia štátu“. Milan Kňažko by si v prvom rade našiel odborné zázemie, aby mohol o problémoch životného prostredia diskutovať fundovane. Chce totiž, aby to „neboli len formálne debaty“.

Helena Mezenská vytvorí poradný tím, ktorý si nevie predstaviť „bez zástupcov, ktorí sa z presvedčenia a lásky venujú ochrane prírody a životného prostredia“. Radoslav Procházka sa mieni ako prezident stretávať s expertmi zelených mimovládok „pravidelne, intenzívne a rád“. Tvrdí, že mu vždy záležalo „na kompetentnom výkone verejnej služby a to sa bez kvalifikovaného expertného zázemia nedá dosiahnuť“.

Zelená koalícia mimovládnych organizácií vznikla v roku 2013 ako platforma neziskových organizácií venujúcich sa ochrane životného prostredia. Jej členmi sú Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, DAPHNE Inštitút aplikovanej ekológie, Greenpeace Slovensko, Ochrana dravcov na Slovensku, Priatelia Zeme-SPZ, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Združenie Slatinka.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR