Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

27. januára 2017

VIDEO: V okrese Snina má stredisko horských záchranárov päť ľudí



Stredisko Horskej záchrannej služby (HZS) funguje v obci Zboj v Sninskom okrese od začiatku tohto roka.Na snímke členovia strediska HZS v obci Zboj v Sninskom okrese spolu s riaditeľom Oblastného strediska HZS Slovenský raj - Bukovské ...



Zdieľať
Stredisko Horskej záchrannej služby (HZS) funguje v obci Zboj v Sninskom okrese od začiatku tohto roka.Na snímke členovia strediska HZS v obci Zboj v Sninskom okrese spolu s riaditeľom Oblastného strediska HZS Slovenský raj – Bukovské vrchy Ivanom Krajčírom (vľavo) a starostom obce Zboj Ladislavom Ladomirjakom. FOTO TASR - Michaela Zdražilová , 27. január 2017 Foto: FOTO TASR - Michaela Zdražilová
Zboj 27. januára (TASR) – Stredisko Horskej záchrannej služby (HZS) je v obci Zboj v Sninskom okrese od začiatku tohto roka. Nastúpilo doň päť záchranárov, ich náplňou bude hlavne preventívna a záchranná činnosť. K dispozícii budú mať informácie o schodnosti turistických chodníkov, ktoré budú zároveň upravovať, poskytovať budú tiež neodkladnú zdravotnú starostlivosť. TASR informoval Ivan Krajčír, riaditeľ Oblastného strediska HZS Slovenský raj – Bukovské vrchy, pod ktoré zbojské stredisko administratívne spadá.


Záchranári budú vykonávať činnosť na území o rozlohe približne 30.000 hektárov. Môžu byť vyzvaní na súčinnosť aj v oblastiach, ktoré nemajú v pôsobnosti. V súčasnosti sa členovia strediska obmieňajú tak, že k dispozícii je pohotovostný šofér a záchranár. V prípade potreby sa turisti podľa Krajčíra záchranárom vždy dovolajú prostredníctvom služobného telefónu, ktorý majú stále k dispozícii. Odporúča, aby ľudia kontaktovali Operačné stredisko HZS na čísle 18 300, ktoré automaticky informuje konkrétne stredisko. V letnej sezóne tu bude pravdepodobne aj dispečer, turisti tak môžu počítať s 24-hodinovou nepretržitou službou. Výstrahy či iné špecifiká pre túto oblasť nájdu aj na webovej stránke HZS.



Výber záchranárov podmieňuje viacero faktorov. Podľa Krajčíra sa zameriavajú hlavne na kondičnú a technickú prípravu, ale aj vedomosti z legislatívy. V prípade členov HZS musí ísť o športovcov, ktorí zvládnu pohyb v horách, musia vedieť lyžovať a ovládať informácie týkajúce sa turistiky a horolezectva. "Tam, kde turisti končia, horská záchranná služba začína," spomenul riaditeľ s tým, že tomu musí byť prispôsobená aj úroveň fyzickej spôsobilosti horských záchranárov.

Členovia strediska v Zboji majú zvládnutú základnú záchrannú činnosť, vo vzdelávaní budú naďalej pokračovať. K dispozícii majú terénne auto, snežný skúter a potrebný záchranný a osobný materiál. Záchranného psa majú, ako uviedol Krajčír, v Slovenskom raji, v Poloninách o ňom zatiaľ neuvažujú, ale nie je vylúčené, že bude časom aj tu.

Ako TASR informoval hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov, mesačne potrebujú na prevádzku a mzdy strediska približne 6500 eur. "Presné náklady budú známe po ukončení rozpočtového roku," dodal. Na margo súčasného počtu záchranárov uviedol, že po ukončení jedného roka budú bilancovať úrazovosť, ale aj návštevnosť vzhľadom na vykonávané preventívne opatrenia a následne sa posúdi personálne, ale i technické zabezpečenie.

Podľa starostu obce Ladislava Ladomirjaka išlo o päťročnú snahu, aby v Zboji vzniklo stredisko HZS. "Veľa zásahov mali hraniční policajti, pravidelne sa stretávali s turistami, vlastne oni zastupovali Horskú záchrannú službu," vysvetlil. Oceňuje, že sa to podarilo zrealizovať najmä kvôli turistom, ktorí navštevujú Poloniny. V minulom roku odhadovali, že územím národného parku ich mohlo prejsť približne 26.000. "To prostredie je iné, je tu väčší pokoj. Nachádzajú sa tu lesy, krásne poloninské lúky. Pre turistov je to veľmi zaujímavé," priblížil.

Ďalším pozitívom, ktoré Ladomirjak vníma po vzniku strediska, je zvýšenie zamestnanosti v regióne. Väčšina členov tímu pochádza z okolitých obcí. Jedným z dôvodov ich výberu bola aj znalosť tunajšieho terénu.

Slovenský Národný park Poloniny vznikol v roku 1997. Predstavuje najväčší komplex pralesov. Jeho názov je odvodený od ukrajinského pomenovania horských lúk, ktoré vznikli ľudskou činnosťou. Pýši sa zaujímavou bohatou drevenou architektúrou, predovšetkým cerkvami zo 17. a 18. storočia.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Lavrov: Ženevské mierové rokovania o Sýrii odložili na koniec februára
<< predchádzajúci článok
V Malej Fatre upravujú bežkárske trate profesionálnym strojom