Zomrel významný raketový vedec Čchien Süe-sen
Významný čínsky raketový vedec Čchien Süe-sen, známy aj ako otec čínskych vesmírnych technológií, zomrel dnes v Pekingu. Informovala o tom štátna tlačová agentúra Sin-chua. Mal 98 ...
BRATISLAVA 31. októbra (WEBNOVINY) - Významný čínsky raketový vedec Čchien Süe-sen, známy aj ako otec čínskych vesmírnych technológií, zomrel dnes v Pekingu. Informovala o tom štátna tlačová agentúra Sin-chua. Mal 98 rokov.
Čchien, ktorý sa narodil 11. decembra 1911 v Chang-čou, študoval v USA na prestížnom Massachusettskom technologickom inštitúte a neskôr na Kalifornskom technologickom inštitúte, kde stál pri zrode Laboratória prúdového pohonu. Americká historička a novinárka Iris Chang o ňom napísala knihu Thread of the Silkworm (1995). Čchien podľa nej v päťdesiatych rokoch požiadal o americké občianstvo, no stal sa terčom protikomunistického vyšetrovania a deportovali ho. Do Číny sa vrátil v roku 1955.
Keď v Číne vznikal strategický raketový program, pracoval pre ministerstvo obrany. Podieľal sa aj na výskume, ktorý viedol k výbuchu prvej čínskej atómovej bomby v októbri 1964. Neskôr pomohol rozbehnúť čínsky vesmírny program, vďaka ktorému sa v roku 2003 podarilo vyslať do vesmíru prvú čínsku raketu s ľudskou posádkou.
SITA/AP
Čchien, ktorý sa narodil 11. decembra 1911 v Chang-čou, študoval v USA na prestížnom Massachusettskom technologickom inštitúte a neskôr na Kalifornskom technologickom inštitúte, kde stál pri zrode Laboratória prúdového pohonu. Americká historička a novinárka Iris Chang o ňom napísala knihu Thread of the Silkworm (1995). Čchien podľa nej v päťdesiatych rokoch požiadal o americké občianstvo, no stal sa terčom protikomunistického vyšetrovania a deportovali ho. Do Číny sa vrátil v roku 1955.
Keď v Číne vznikal strategický raketový program, pracoval pre ministerstvo obrany. Podieľal sa aj na výskume, ktorý viedol k výbuchu prvej čínskej atómovej bomby v októbri 1964. Neskôr pomohol rozbehnúť čínsky vesmírny program, vďaka ktorému sa v roku 2003 podarilo vyslať do vesmíru prvú čínsku raketu s ľudskou posádkou.
SITA/AP