"Pomaranč severu" je znakom lásky a zdravia

 Kráľovná kvetov, ako ju nazvala pred 2600 rokmi starogrécka poetka Sapfo, je však nielen kvetom krásy, lásky a mladosti, ale aj bohatým zdrojom vitamínu C. Ako liečivú rastlinu ju používajú ľudia už oddávna. Po odkvitnutí sa začervená šípkami, ktoré okrem množstva vitamínu C obsahujú aj horčík, fosfor, vápnik, draslík a vitamíny A, B, P, K.

Na zbieranie plodov šípovej ruže sú ideálne jesenné mesiace september a október, ešte pred príchodom prvých mrazov. Šípky môžeme nájsť pri cestách, na stráňach, v hájoch i medzi krovím. Vďaka liečivým účinkom a veľkému obsahu vitamínu C ich nórsky vedec a botanik Natvig nazval pomarančmi severu. Šípky sú vhodné na prípravu čaju, sirupu, džemu, vína a môžu sa aj zavárať. Najjednoduchší spôsob spracovania je sušenie, nemali by sa ale skladovať dlhšie ako rok. Plody ruže majú hneď niekoľko priaznivých účinkov na ľudský organizmus. Vyznačujú sa močopudným účinkom a pomáhajú pri ťažkostiach, ktoré súvisia s močovými cestami a pri žlčníkových kameňoch. Znižujú hladinu cholesterolu v krvi a pomáhajú zrastaniu kostí pri zlomeninách. V ľudovom liečiteľstve používajú šípky aj pri cukrovke, únave či pri slzení očí. Starí Rimania používali šípovú ružu dokonca proti besnote.

Podľa bylinkárky Zuzany Homolovej by ľudia nemali požívať nadmerné množstvo šípok ani iných prírodných liekov. Zároveň však dodáva, že v prípade šípok by nemalo dôjsť k predávkovaniu, ak organizmus funguje tak ako má. Na posilnenie imunity v jesennom období však odporúča aj vitamínové bomby ako oranžové plody rakytníka rešetliakového, ktoré sú polyvitamínovým ovocím s vysokým obsahom antioxidantov, pätnástich stopových prvkov, oleja a biologicky aktívnych látok a bobule arónie čiernej.

(SITA)