Budúci víkend si Slováci pospia menej, čas sa zmení na letný

BRATISLAVA 24. marca (WEBNOVINY) - Budúci víkend si pospíme o hodinu o menej, v nedeľu 30. marca nás čaká prechod na letný čas. Znamená to, že o 2:00 v noci si ručičky hodiniek posunieme na 3:00. Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré stanovilo zmeny času do roku 2016. Na zimný čas najbližšie opäť prejdeme 26. októbra, keď si ručičky hodiniek vrátime o hodinu späť, a teda z 3:00 na 2:00.

Efektívnejšie využitie dňa

Zmena času má veľa prívržencov, ale aj odporcov. Slovensko sa však zaviazalo ako člen Európskej únie dodržiavať zmeny letného a zimného času. Striedanie letného a zimného času má svoje výhody aj nevýhody.

Medzi pozitíva patrí efektívnejšie využitie denného svetla v rámci dňa, pričom v produktívnom čase je viac svetla. Posunutie súmraku na menej dôležitý čas štatisticky znižuje počet dopravných nehôd. Nevýhodou je narušený ľudský biorytmus, ale aj problémy s komunikáciou a cestovaním medzi krajinami, kde sa čas nemení.

Pôvodne naplánovala Európska únia koniec letného času iba do roku 2011, potom sa však plán zmien predĺžil na ďalších päť rokov.

Prvý raz v roku 1916

Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra. Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín.

So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar v roku 2011. Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.