Chudík sa vracia po troch rokoch do Slovenského rozhlasu

TRENČIANSKE TEPLICE 4. júla (WEBNOVINY) - Legendárny slovenský herec Ladislav Chudík prišiel vo štvrtok s režisérom Patrikom Lančaričom predstaviť na 16. MFF Artfilm dokument s názvom Ladislav Chudík. Po standing ovation sa divákom poďakoval, že zaplnili trenčiansko-teplický Kursalon. „Bol by som veľmi sklamaný, keby to tu bolo takzvane poloplne-poloprázdne. Som nesmierne šťastný,“ povedal. Po darčekoch ako otvorenie novej budovy Slovenského národného divadla a vzhliadnutí dokumentu o svojej životnej dráhe sa podarilo Ladislavovi Chudíkovi podeliť o vlastné radosti i s návštevníkmi Artfilmu. Pozval ich na predstavenie Tančiareň a pochválil sa návratom do Slovenského rozhlasu. V auguste si môžu poslucháči vychutnať nezabudnuteľný Chudíkov hlas v rozprávke od Kristy Bendovej Osmijanko. „Počúvajte, a keď budete mať chuť, napíšte mi, či mi to ešte ide,“ povedal s úsmevom. Ladislav Chudík je vďačný, že sa dokázal postaviť z postele a rozlúčiť s Divadlom P. O. Hviezdoslava priamo na jeho doskách. „Nemyslel som si, že sa z toho vystrábim, prišli však za mnou a povedali, že to skúsime. Bol som v tom čase ešte rekonvalescent. Ak je vôľa, katapultuje to človeka z postele, aj z nedostatkov vo vlastnom tele. Vystriete sa a idete,“ vysvetlil. Pre Chudíka bolo úžasné zakončiť takýmto symbolickým spôsobom divadelnú dráhu. Posledný raz si zahral v Tančiarni - v predstavení, v ktorom sa odrážajú životy všetkých, ktorí sa narodili v minulom storočí. „Všetci, ktorí si to odžili, si ťahajú pri vnímaní tohto predstavenia svoje životné zážitky,“ povedal Chudík. Ako dodal, v Tančiarni ide o históriu krutého storočia. „Keď si človek uvedomí tie dve svetové vojny... otec sa budil zo sna, kričal a budil mamu aj mňa. Cez zážitky otca, cez ten sen som vedel, aké to bolo ťažké a škrabali sme sa do ďalších a ešte ťažších rokov,“ uviedol. Počas diskusie, ktorú viedla Elena Vacvalová, si Ladislav Chudík zaspomínal aj na obdobie, keď odišiel do Rakúska. Vtedy mu telefonoval z Ameriky režisér Ján Kadár, ktorý mal pre neho pracovnú ponuku v Hollywoode. „Ďakujem veľmi pekne, ale keby som hral sovietskeho dôstojníka v šesťdesiatom ôsmom roku v americkom filme, tak by som sa nemohol vrátiť ani po revolúcii,“ reagoval v tom čase Chudík, ktorý sa so svojimi divákmi rozlúčil básňou od Jaroslava Seiferta. SITA