Dopady krízy pociťujú v SR viac klienti ako finančné subjekty

Dopady finančnej krízy na Slovensku pociťujú skôr klienti, ako samotné finančné inštitúcie.  Konštatuje to Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej správe o vývoji finančného sektora za prvý polrok, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda. Centrálna banka však zároveň pripúšťa, že finančná kríza v prvom polroku začala vplývať aj na samotné inštitúcie finančného sektora. "Kým v roku 2007 pocítili finančnú krízu skôr klienti finančných inštitúcií, ako samotné inštitúcie, v prvom polroku 2008 sa nielen prehĺbil dopad na spomínaných klientov, ale krízu začali pociťovať aj niektoré finančné inštitúcie. Prejavilo sa to poklesom tempa rastu ich aktivity a tiež vyšším tlakom na ziskovosť. Relatívny vplyv krízy na finančné inštitúcie však zatiaľ ostáva výrazne nižší, v porovnaní s vplyvom krízy na ich klientov," konštatuje NBS.



Samotný bankový sektor však podľa centrálnej banky dopad finančnej krízy v prvom polroku nijako výraznejšie nepocítil. "Nárast aktív v prvom polroku 2008 v sebe skrýval pokračujúcu orientáciu bánk na financovanie klientov. Silný domáci ekonomický rast spojený s vysokou spotrebou, investíciami a rastom na trhu nehnuteľností, vytvoril podmienky pre výrazný dopyt, najmä zo strany podnikového sektora a domácností," konštatuje sa v správe s tým, že predovšetkým úvery týmto dvom sektorom zaznamenali v prvom polroku najväčšie nárasty v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Naďalej pritom pokračoval pokles investícií bánk do cenných papierov. Na strane pasív bankového sektora aj v prvom polroku dominovali zdroje od klientov.


Z pohľadu ziskovosti bol prvý polrok pre banky pôsobiace na Slovensku úspešný. Ich čistý zisk totiž medziročne stúpol o takmer 10 %. "V prvom polroku banky ťažili najmä zo silného rastu úrokových príjmov. Napriek poklesu marží banky ťažili najmä zo silného rastu novoposkytnutých úverov," uvádza NBS. Medziročne však rástli aj neúrokové príjmy, najmä z poplatkov. Zmiešané výsledky dosiahli banky pri obchodovaní. Negatívne trendy sa týkali najmä vybraných bánk pri obchodovaní s dlhovými a majetkovými cennými papiermi.


V oblasti kolektívneho investovania objem spravovaného majetku v prvom polroku stagnoval, keď prílev nových investícií do tuzemských fondov bol kompenzovaný úbytkom majetku vo fondoch zahraničných správcovských spoločností. Atmosféra neistoty podľa centrálnej banky priala predovšetkým domácim peňažným fondom, ktoré zaznamenali výraznejší nárast aktív. S výnimkou podielových fondov peňažného trhu pričom klesala výkonnosť všetkých druhov fondov. Najväčšie medziročné znehodnotenie investícií nastalo pri akciových fondoch a fondoch fondov.


V sektore dôchodkového sporenia bolo obdobie prvého polroka ovplyvnené otvorením druhého dôchodkového piliera, ktoré umožnilo vstup novým sporiteľom a výstup zúčastneným sporiteľom. Napriek tomu v uvedenom období pokračoval rast objemu spravovaného majetku v tomto sektore. V štruktúre podľa typov fondov v prípade druhého dôchodkového piliera dominovali naďalej rastové fondy, kým v prípade tretieho dôchodkového piliera príspevkové fondy. "Na zloženie investícií v dôchodkových fondoch mala vplyv hlavne pokračujúca finančná kríza, ktorá sa rozšírila aj na iné segmenty finančného trhu a prejavila sa poklesom objemu akciovej zložky portfólií, ako aj zmenou v štruktúre dlhopisovej zložky portfólia s tým, že viac investícií smerovalo do štátnych dlhopisov," konštatuje sa v správe. Priemerná medziročná výkonnosť rastových a vyvážených fondov v druhom pilieri, ale aj príspevkových fondov v treťom pilieri dôchodkového sporenia, sa dostala ku koncu júna 2008 do červených čísel.

SITA