EÚ odsúdila zákroky proti demonštrantom v Rusku

BRATISLAVA 16. apríla (WEBNOVINY) - Európska únia pozorne sleduje posledné udalosti v Rusku, kde cez víkend polícia brutálne zakročila proti demonštrantom v Petrohrade. "Sloboda vyjadrovania a sloboda zhromažďovania sú veľmi dôležité hodnoty, ktoré sa Rusko zaviazalo dodržiavať ako členský štát OSN a Rady Európy," povedala v pondelok hovorkyňa EK Christiane Hohmannová.

Otázku dodržiavania ľudských práv podľa nej predostrú ministri zahraničných vecí aj na rokovaní s ich ruským rezortným partnerom, ktoré sa uskutoční na budúci týždeň v Luxemburgu. "Úcta k týmto princípom je veľmi dôležitá vo fáze pred ruskými (prezidentskými) voľbami. Európska komisia sa bude na svojich pravidelných rokovaniach touto otázkou naďalej zaoberať," povedala hovorkyňa.

V sobotu polícia zasiahla proti demonštrantom z hnutia Iné Rusko, ktorí v Moskve protestovali proti autoritárskej politike prezidenta Vladimira Putina. V nedeľu polícia zase zasiahla proti demonštrantom v Petrohrade. Na oboch demonštráciách zadržali policajti spolu najmenej 270 demonštrantov, okrem iných aj bývalého šachového veľmajstra a opozičného vodcu Garriho Kasparova.

Zásah polície a rozsiahle zatýkanie počas dvoch veľkých víkendových demonštrácií v Rusku v pondelok odsúdilo aj Nemecko, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou EÚ. Berlína sa zásah dotkol aj preto, že medzi zahraničnými novinármi, ktorých zadržali počas demonštrácií, boli aj pracovníci nemeckých štátnych televízií. Ako povedal Thomas Steg, hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, "takáto forma neúmerného násilia je znepokojivá a útoky na predstaviteľov médií, ktorí si iba vykonávajú svoju prácu v súlade s tým, čo pokladáme za slobodu tlače a informácií, sú neprijateľné. Od ruskej strany očakávame vysvetlenie."

Viaceré ruské provládne médiá v pondelok z víkendových násilností obvinili demonštrantov. "Predstavitelia urobili všetko, čo bolo v ich silách pre to, aby zabránili zrážkam, nedokázali však predísť nepokojom," napísal vládny denník Rossijskaja Gazeta. Najčítanejší ruský denník Izvestija uviedol, že víkendové demonštrácie sa konali na popud bývalého ruského magnáta Borisa Berezovského, ktorý žije v londýnskom exile a ktorý vyzval svojich spoluobčanov na revolúciu proti Putinovi. Demonštranti podľa denníka iba "vypočuli výzvu z Londýna". Denník Kommersant sa však na rozdiel od väčšiny ostatných médií pozastavil nad brutálnym zásahom polície proti demonštrantom. "Kremeľ má teraz medzinárodnú reputáciu porovnateľnú s Alexandrom Lukašenkom", autoritárskym vodcom Bieloruska, citoval Kommersant opozičného vodcu Borisa Nemcova.

Podľa ruských analytikov nasadenie tisícov policajtov na rozohnanie víkendových opozičných demonštrácii naznačuje, že Kremeľ je čoraz nervóznejší v súvislosti s budúcoročnou zmenou na poste hlavy štátu. Mnohí príslušníci liberálnej opozície hovoria, že zákroky spôsobil strach Kremľa z takého druhu nepokojov, ku ktorým došlo na Ukrajine v roku 2004 a ktoré sa stali známe ako oranžová revolúcia. Funkčné obdobie prezidenta Vladimira Putina sa skončí na budúci rok v marci, pretože ústava mu dovoľuje uchádzať sa o tento post iba dvakrát po sebe. Politické kruhy v Kremli "sú vystrašené z príkladu Ukrajiny", povedal Jurij Korgunjuk, analytik ruskej nadácie Indem. "Príklad Bieloruska je pre nich oveľa príťažlivejší," dodal s odkazom na autoritatívny režim Alexandra Lukašenka. Analytik Boris Kagarlickij z moskovského Inštitútu pre globalizáciu hovorí, že hoci Rusko teraz prežíva najstabilnejšie obdobie za posledné desaťročia, úrady sa obávajú, že situácia by sa mohla vymknúť spod kontroly. "V prípade vonkajšieho šoku, ako by bol pád cien ropy, je destabilizácia celkom možná," povedal Kagarlickij.

SITA