Europoslanec M. Mikolášik vyzýva k vytvoreniu Karpatskej stratégie

Bratislava/Brusel 13. decembra (TASR) - Slovensko by sa mohlo dočkať ďalšej významnej medzinárodnej podpory. V Bruseli apelujú na vytvorenie Karpatskej stratégie, ktorá má byť pomocou v oblastiach regionálneho rozvoja, cezhraničných projektov či spoločného finančného mechanizmu. Podľa europoslanca Miroslava Mikolášika (EĽS/KDH), ktorý vznik stratégie presadzuje dlhodobo na európskej úrovni, ide o "šancu, ktorú si nesmieme nechať ujsť".


Nová stratégia Európskej únie pre oblasť Karpát má byť zdrojom významnej pomoci krajinám, ktoré pohorie pokrýva, pričom na Slovensku ide o významnú časť krajiny. Mikolášik vidí prínos stratégie pre naše regióny v "možnosti zapojiť sa do strategického plánovania rozvoja dopravy, infraštruktúry, turistiky, trvalo udržateľného hospodárenia, ale aj ochrany životného prostredia". Člen výborov pre regionálny rozvoj i životné prostredie upozorňuje, že stratégia tak môže "zvýšiť investície a zamestnanosť i zlepšiť rozvoj cestovného ruchu a celkovú konkurencieschopnosť".

Karpatská stratégia má nadväzovať na úspešné makroregionálne spolupráce, ako sú Dunajská či Baltská stratégia. Tie už za relatívne krátku dobu od svojho vzniku ukázali, že ide o správny prístup k regionálnemu rozvoju územia zo strany EÚ. Aj na základe týchto skúseností je pre Mikolášika kľúčové, aby na túto šancu Slovensko správne zareagovalo. "Vytvorenie Karpatskej makroregionálnej stratégie je príležitosť, ktorú si nesmieme nechať ujsť. Apelujem preto na vládu Slovenskej republiky, aby využila politicky priaznivý okamih vytvorený rokovaniami v Európskom parlamente a nastolila túto otázku aj na pôde Rady," vyzýva Mikolášik, ktorý na potrebu jej vzniku upozornil aj na decembrovej konferencii o stratégii pre oblasť Karpát na pôde EP. Ako jediný slovenský europoslanec na nej otvorene vyzval kolegov i popredných predstaviteľov dotknutých členských štátov, aby politicky podporili vznik Karpatskej stratégie.

Požiadavka na vytvorenia stratégie pre oblasť Karpát, ktorá bola zakotvená aj vo vyhlásení konferencie, sa týka Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumuska, Srbska a Ukrajiny.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR