Fantázia, sebaobetovanie a všetko, ako má byť

Čo môžu mať asi tak spoločné lev a čarodejnica so šatníkom? Na prvý pohľad skutočne bizarná kombinácia. Nie však pre tých, ktorí poznajú príbeh C.S. Lewisa o krajine Narnia pochovanej pod večným ľadom, do ktorej sa vchádza cez obrovský šatník plný kožuchov a kde moc zlej Bielej čarodejnice môže s pomocou štyroch súrodencov zlomiť len hrdinský lev.
Päťdesiatpäť rokov starý fantazijný príbeh prirovnávaný k len o štyri roky staršiemu veľdielu Pán Prsteňov preniesol na plátno režisér Andrew Adamson. Rovnako ako pri predchádzajúcich filmoch o Shrekovi tu pracoval s „umelými“ a trikovo vytvorenými postavičkami a tvormi, ktorých vyrobil obdivuhodných 60 druhov! Predovšetkým však prvýkrát pracoval so živými hercami - štyrmi deťmi.
Príbeh má v prvej časti skôr črty rodinnej drámy. Zavedie nás do druhej svetovej vojny, keď pani Pevensieová so slzami posiela svoje štyri deti z Londýna na bezpečnejší vidiek. V dome čudného profesora Kirka nájdu súrodenci vchod do Narnie a film zrazu začne naberať obrátky. Nevinný výlet sa mení na záchrannú akciu, akcia na misiu za oslobodenie krajiny. Na gigantickej scéne finálnej bitky sa dokonale vyšantilo štúdio filmových výtvarníkov a padla na ňu väčšina z 1 400 trikových záberov so špeciálnymi efektmi.
Hlavné postavy sa vplyvom udalostí menia, prechádzajú zjavným, ale očakávaným vývinom smerom k zodpovednosti. Alternatívna rozprávková krajina sa dočká slobody a spravodlivej vlády a všetko je tak, ako má byť podľa legendy. Zlo sa potrestá smrťou. Lev, šatník a čarodejnica obsahujú nielen rozprávkové, ale aj biblické motívy: očakávanie príchodu záchrancu (Spasiteľa), jeho sebaobetovanie pre iných a následné zmŕtvychvstanie a apokalyptická scéna poslednej bitky. Je to film menej násilný a temný ako Pán Prsteňov, poskytuje divákovi dostatočnú emocionálnu identifikáciu a katarziu, jeho štruktúra je zrozumiteľnejšia a záver optimistickejší a jasnejší ako - len tak mimochodom - v prípade Harryho Pottera.
Katarína Lednická