Herectvo je trápenie, ktoré má rada - Anna Šišková

Vyzerá krehko, ale je to drsná horalka, povedal o Anne Šiškovej Jan Hřebejk. "Moja mama chodievala na predstavenia a niektoré boli ťažké, psychicky náročné, vyplakala a vykričala som sa tam. Hovorievala mi: mala si byť radšej učiteľka, čo sa ty tu natrápiš! Ja to však neľutujem. Je to trápenie, ktoré mám rada!," tvrdí herečka, ktorá pôsobí vo filme, divadle aj televízii.

Anna Šišková sa narodila 30. júna 1960 v Žiline. S herectvom začínala už na gymnáziu a ako elévka činohry v prešovskom divadle. Počas štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pôsobila v činohre Divadla Jonáša Záborského. Predovšetkým jej zjav a prejav ju určili do úloh mladých naiviek a rojčivých dievčat. Po príchode do Trnavského divadla sa postupne etablovala a svoje postavenie potvrdila v divadle Astorka-Korzo ´90 a pôsobila aj v slávnom Radošinskom naivnom divadle. Dievčenský výraz zostal dominantným prvkom jej herectva až dodnes. V súčasnosti sa pohybuje medzi Bratislavou a Prahou, kde okrem iného hrá vo Švandovom divadle na Smíchove. Diváci a diváčky ju onedlho uvidia v predstavení Vše o ženách v rámci bratislavského Leta hereckých osobností. Z nedávnych divadelných hier treba spomenúť Perfect Days v divadle Aréna či Tolstoj a peniaze v Astorke. "Boli to dosť vyčerpávajúce úlohy, ale musím povedať, že aj krásne," povedala na margo úloh v týchto inscenáciách.
 

Filmovú kariéru odštartovala v roku 1984 v televíznom filme Veľká noc. Nasledovala filmová adaptácia divadelnej hry Ženské oddelenie (1987) v réžii Juraja Nvotu, Na krásnom modrom Dunaji (1994) Juraja Johanidesa či Krajinka (2000) Martina Šulíka. V Česku ju preslávila úloha Marie Čížkovej v dráme Musíme si pomáhať (2000) Jana Hřebejka. Snímku nominovali na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Film síce cenu americkej Akadémie filmových umení a vied nedostal, za to však Šišková získala Českého leva za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Nielen vďaka úspechu snímky si na ňu spomína dobre. "Nakrúcanie bolo skvelé. V scéne, keď sa na mňa mal sápať, vydržal Jarda Dušek všetky moje skutočné facky a kopance. Myslím, že mal dokonca modriny, ale nepriznal to," zaspomínala si na vznik filmu Musíme si pomáhat. Dodnes si pochvaľuje Bolka Polívku ako filmového manžela. "Aj po tých rokoch musím povedať, že to bol jeden z tých najlepších filmových partnerov, akých som v živote mala. Galantný, skvelý spoluhráč. Pomáhal mi, učil ma hovoriť," prezradila. Anna Šišková sa naposledy objavila v snímkach Tajnosti (2007), Malé oslavy (2008), Veni, vidi, vici (2009) či Bratislavafilm (2009). Hrá aj v niekoľkých seriáloch - slovenskom Rádiu či nedávno zrušenom českom Letišti. Ponuka hrať v Rádiu ju okamžite oslovila, bola rada, že vôbec nejakú v slovenskom seriáli dostala. "Pred časom ma síce oslovili do Ordinácie v ružovej záhrade, ale vtedy som pracovala na Letisku, nemohla som ju prijať. Potom akoby tu doma na mňa zabudli, ponuky prichádzali len z Česka," skonštatovala. Jej súčasný partner Jiří Chlumský ju obsadil do seriálu Místo v životě. Pod jeho režijnou taktovkou pracovala po prvý raz v roku 2004, a to v komédii Konečná stanica (2004), ktorá vznikla na motívy jednej z divácky najúspešnejších a najvtipnejších komédií Stanislava Štepku v Radošinskom naivnom divadle. Jednu z hlavných postáv si zahrala aj v čiernej kriminálnej komédii Prachy dělaj člověka (2006), objavila sa aj v študentskom filme Prirodzená smrť (2005).
 

Okrem Českého leva sa Anna Šišková môže pochváliť ďalšími cenami - divadelnou cenou Dosky 2003 za najlepší ženský herecký za inscenáciu Neila LaButa Bash a Výročnou cenou Literárneho fondu. Ako prezradila po návrate z USA, kam pricestovala s delegáciou filmu Musíme si pomáhať na vyhlasovanie Oscarov, dostala ponuky od agentúr, ktoré ju chceli zastupovať, no od začiatku sa im nechystala ozvať.
 

Anna Šišková bola vydatá za Juraja Nvotu, v súčasnosti žije s českým režisérom Jiřím Chlumským. Má dve dcéry - herečku a začínajúcu režisérku Terezu a hudobníčku a herečku Dorotu.

Spracované podľa: www.csfd.cz, sk.wikipedia.org, www.novinky.cz, www.astorka.sk, www.osobnosti.sk, www.pravda.sk, www.topky.sk, archív agentúry SITA

(SITA)