KINO NOVINKY TÝŽDŇA: Sklenená izba a čarovný park

 

Sklenená izba

Film nakrútený podľa slávneho románu britského spisovateľa Simona Mawera The Glass room (Sklenená izba), inšpirovaného dramatickými udalosťami 20. storočia i zrodom ikonického architektonického skvostu – brnenskej vily Tugendhat zrežíroval Julius Ševčík.

V hlavných úlohách sa predstavia zahraničné i domáce hviezdy ako Carice van Houten, Hanna Alström, Claes Bang, Karel Roden a Karel Dobrý.


 

Čarovný park

Šikovné dievčatko June postavila ten najúžasnejší zábavný park na svete. Vo svojej fantázii. Ale čo ak takýto raj atrakcií naozaj existuje? Čarovný park je animák plný adrenalínu, ktorý otvára brány deťom, ktoré sa neboja snívať.


 

Skryté túžby

Párik po tridsiatke sa rozhodne zachrániť svoj láskyplný ale sexuálne neuspokojivý vzťah tým, že ho jednoducho otvorí. Dúfajú, že uniknú zdanlivo nevyhnutným podvodom a zradám, ktorými sa všetci okolo nich stretávajú. Toto sa však ukazuje byť oveľa zložitejšie a bolestivejšie než si to predstavovali: nie sú pripravení ani na fyzické ani na emocionálne následky nových príležitostí. Film sa snaží zobraziť výzvy vo vzťahoch v 21. storočí a sexualitu zo silno ženského pohľadu, zaoberá sa rodovými rolami a falošnými očakávaniami, so zvláštnym humorom a čestnosťou.


 

Tranzit

Nemecký režisér Christian Petzold vo filme Tranzit preskúmava fantómy európskej migrácie a identity. V jeho neobvykle poňatom filme s množstvom melodramatických i politických motívov je príbeh z čias nemeckej okupácie Francúzska zasadený do súčasných reálií. Hlavnou postavou filmu je Georg, ktorý postupne prijíma totožnosť ľudí, s ktorými ho dávajú dokopy tragické okolnosti. Tá mu síce umožňuje dostať víza a odplávať jednou z posledných lodí, ktoré opúšťajú Marseille, ale spolu s ňou na seba berie aj niektoré ťaživé dôsledky. V Marseille totiž nachádza „svoju“ ženu, ktorú pozná len z listu. Vezme na seba s novou identitou aj nový vzťah a novú budúcnosť?
 

Kniha obrazov

Godardova fragmentárna novinka je filmová esej, nápadne predchnutá bezmála hororovou atmosférou. Nájdeme v nej väčšinu charakteristických čŕt jeho neskorej tvorby: zámerne rozbíjané náčrty súvislostí, odkazy na sebareflexívnosť média filmu i nekompromisnú modifikáciu obrazu a zvuku. Snímka, v ktorej sa miešajú spravodajské titulky, maľby, často digitálne skreslené úryvky z klasických hollywoodskych filmov a brutálna youtubová propaganda ISIS, poukazuje predovšetkým na odcudzenie a makroagresie súčasného sveta. Dielo, v ktorom sa nezaprie vplyv kultúrnych teórií a konceptuálneho umenia, je zároveň dôkazom, že náš „problémový súčasník“ Jean-Luc Godard stále verí v nezastupiteľnú úlohu kinematografie. Za disonantnú Knihu obrazov mu po prvý raz v histórii festivalu v Cannes udelili Zvláštnu veľkú cenu poroty.


 

Leto

Leningrad, začiatok osemdesiatych rokov. Neoficiálnou hudobnou scénou hýbu miestni nasledovníci Lou Reeda, Iggyho Popa, Bowieho alebo Talking Heads. Patrí k nim aj mladý Viktor. Keď sa stretáva so svojím idolom Mikom a jeho krásnou ženou Natašou, začína leto plné hudby, priateľstva a zakázanej lásky.