Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

15. februára 2020

Kováč nebol prvou voľbou na pozíciu prezidenta, bol však prijateľný aj pre SDĽ



Otázka zvolenia prezidenta sa stala logickou požiadavkou po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Michal Kováč nebol prvou voľbou na post prezidenta, ale nakoniec bol prijateľný aj pre Stranu demokratickej ...



Zdieľať
mg_1344 676x451 15.2.2020 (Webnoviny.sk) - Otázka zvolenia prezidenta sa stala logickou požiadavkou po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Michal Kováč nebol prvou voľbou na post prezidenta, ale nakoniec bol prijateľný aj pre Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V rozhovore pre agentúru SITA to povedala Darina Malová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Pred 27 rokmi Michala Kováča zvolili za prvého prezidenta Slovenskej republiky, hlasovalo za neho 106 poslancov Národnej rady SR.


Podľa Malovej vtedajší premiér a predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar neočakával, že by sa s Kováčom mohol dostať do konfliktu, keďže to bol jeho spolustraník, čo mohol byť aj jeden z dôvodov, prečo si ho vybral za hlavu štátu.

Nemal žiadneho protikandidáta


Malová pripomína, že politický život v tej dobe sa orientoval najmä na administratívne a technokratické otázky rozdelenia federácie a vysporiadania sa s Českom. „Treba pripomenúť, že Michal Kováč nebol prvou voľbou Vladimíra Mečiara. Treba si uvedomiť, že hnutie Vladimíra Mečiara malo v tom období 74 poslancov, ale podľa ústavy bolo potrebných 90 hlasov na zvolenie prezidenta, čo nemali ani so Slovenskou národnou stranou (SNS), ktorá vládu Mečiarovho HZDS podporovala,“ vysvetlila Malová.

Prvou voľbou na post slovenskej hlavy štátu bol Roman Kováč, ten ale nezískal dostatočný počet hlasov. Malová si myslí, že za jeho nezvolením bolo aj to, že nebol verejnosti známy. Strana demokratickej ľavice (SDĽ) chcela získať pozíciu riaditeľa Najvyššieho kontrolného úradu a tak donútila Mečiara o podpore Michala Kováča HZDS vyjednávať.

V druhej voľbe Michal Kováč nemal žiadneho protikandidáta a získal 106 hlasov poslancov, čo bolo viac ako potreboval, aby sa stal prezidentom. SDĽ mala podľa Malovej dve podmienky pre jeho podporu. Prvou bolo miesto šéfa kontrolného úradu a druhou, aby Michal Kováč vystúpil z HZDS. „Michal Kováč bol v tom období vhodným kandidátom, bol to skúsený politik. Pre SDĽ bol prijateľný, počas Pražskej jari bol popredný ekonóm a nesúhlasil so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a bol vylúčený s komunistickej strany,“ uviedla politologička. Podľa Malovej bol spôsob Kováčovho vystupovania veľmi mierny a aj preto si ho Mečiar vybral za prezidenta. „Mečiar si myslel, že ho bude mať pod kontrolou, čo sa mu nakoniec nepodarilo,“ dodáva.

Bol ekonóm a technokrat


Malová si nemyslí, že by Kováč v tom období patril medzi „vtipných a charizmatických“ politikov. Podľa nej bol skôr ekonóm a technokrat, no myslí si, že nakoniec zohral dôležitú úlohu v náročnom období vznikajúcej republiky. „Rozhodne bol jedným z aktérov, ktorí sa zasadili o to, že sme nešli cestou Bieloruska a hybridného režimu, ktorý by ovládal len Vladimír Mečiar, a k tomu to vtedy smerovalo. V rámci svojich možností a osobných predpokladov, Michal Kováč urobil maximum pre zachovanie demokracie na Slovensku,“ dodala na záver.

Prvého prezidenta novovzniknutej Slovenskej republiky zvolili poslanci Národnej rady SR 15. februára 1993. Nominant vládneho HZDS Michal Kováč uspel v tajnom hlasovaní, keď získal 106 hlasov. Bývalý bankár, slovenský minister financií a spoluzakladateľ HZDS sa krátko po svojej inaugurácii 2. marca 1993 začal dostávať do sporov s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom (HZDS). Ich vzťahy sa vyhrotili po prezidentovej správe o stave republiky, po ktorej Mečiarova vláda padla.

Slovensko bolo viac ako rok bez prezidenta


Predčasné voľby zabezpečili návrat Mečiarovej vlády a spory pokračovali. Slovenská informačná služba (SIS) uniesla do Rakúska prezidentovho syna Michala Kováča ml., na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač v kauze Technopol. Prezident v roku 1997 udelil svojmu synovi a ďalším obvineným v tejto kauze milosť. Po uplynutí funkčného obdobia Michal Kováč 2. marca 1998 Prezidentský palác opustil a Slovensko ostalo viac ako rok bez prezidenta.

Poslanci v parlamente totiž nedokázali zvoliť novú hlavu štátu. Prezidentské právomoci prešli na premiéra Mečiara a predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča (HZDS). Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident amnestoval páchateľov únosu prezidentovho syna. Prvý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016.


Zdroj: Webnoviny.sk - Kováč nebol prvou voľbou na pozíciu prezidenta, bol však prijateľný aj pre SDĽ © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Policajti chytili štyroch cestných pirátov, rozdali vysoké pokuty za rýchlu jazdu
<< predchádzajúci článok
Humenská spoločnosť dostala dotáciu od ministerstva práce, pomôže jej zachovať 44 miest

Kováč nebol prvou voľbou na pozíciu prezidenta, bol však prijateľný aj pre SDĽ - diskusné fórum čitateľov