Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

09. novembra 2014

Krištáľová noc pripomína nutnosť bojovať proti rasizmu a antisemitizmu



Na archívnej snímke WA23 archív Berlín - z 9. novembra 1938 požiarnici zasahujú v najväčšej berlínskej synagóge na Fasanenstrasse po založení požiaru nacistami počas protižidovských demonštrácií po celom Nemecku.



Zdieľať
Na archívnej snímke WA23 archív Berlín - z 9. novembra 1938 požiarnici zasahujú v najväčšej berlínskej synagóge na Fasanenstrasse po založení požiaru nacistami počas protižidovských demonštrácií po celom Nemecku. Foto: TASR/AP
Berlín 7. novembra (TASR) - Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu si pripomíname 9. novembra. Tento deň bol vyhlásený na počesť utrpenia prenasledovaných židov počas tzv. Krištáľovej noci v medzivojnovom fašistickom Nemecku v roku 1938.


S 9. novembrom 1938 sa spája Krištáľová noc, začiatok cesty vtedajšieho režimu na dno neľudskosti. Zostáva stálym upozornením na nutnosť potlačenia rasizmu a antisemitizmu už v ich počiatkoch.

Protižidovské útoky rozpútali ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels a vedenie Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), keď zorganizovali pogrom proti židom v celej krajine. Zámienkou bol atentát spáchaný 7. novembra 1938 vtedy 17-ročným židom na nemeckého veľvyslaneckého radcu Ernsta von Ratha v Paríži.

Impulzom na začatie teroru bol 9. novembra 1938 štvavý prejav ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera v Mníchove. Desivým výsledkom besnenia príslušníkov SS a SA a rabujúceho a vraždiaceho nemeckého obyvateľstva bolo, že od 7. do 13. novembra bolo asi 400 ľudí zabitých alebo dohnaných k samovražde a stovky ďalších utrpeli ťažké zranenia.

Viac ako 1400 synagóg, modlitební a ďalších spoločenských priestorov, ako aj tisíce obchodov, domov a židovských cintorínov boli zničené. Počas pogromu zasypalo ulice veľa črepín z výkladov, lustrov, okien a pohárov - odtiaľ pomenovanie Krištáľová noc.

Pamätník obetí Krištáľovej noci s nápisom "Spomíname - Nikdy nezabudneme" na židovskom cintoríne vo východonemeckom meste Rostock Foto: TASR/AP


Potom nastúpili čistky a brutálny teror. Nasledovala ničím neopodstatnená "pokuta" jednej miliardy mariek pre nemecké židovstvo a 35.000 zatknutých židov (o mesiac zatkli ďalších 10.000), z ktorých väčšina zomrela v koncentračných táboroch. Miliardovou pokutou mali židia zaplatiť škody z pogromu, ktoré však spôsobili samotní fašisti.

Krištáľová noc predstavovala tzv. druhú fázu antisemitskej kampane vo fašistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu, plánovanej likvidácie židovských obyvateľov Nemecka. Tou boli protižidovské rasové tzv. Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti už v roku 1935. Týmito zákonmi bolo zavedené delenie občanov na Árijcov, miešancov prvého alebo druhého stupňa a židov.

Berlínsky pamätník na počesť Židom zavraždeným v Európe. Foto: TASR/AP


Židov zbavili politických práv a štátneho občianstva. Zákon zakazoval zmiešané manželstvá, obmedzil aj občianske práva židov. Na verejnosti boli židia povinní nosiť viditeľné označenie, žltú šesťcípu hviezdu. Rasové zákony mali množstvo paragrafov, ktoré obmedzovali pobyt židov na verejnosti, zamedzovali im vstup na kultúrne podujatia, separovali ich zo škôl či znemožňovali výkon mnohých povolaní.

Foto: TASR


Následná Krištáľová noc však už bola začiatkom masovej likvidácie židovského obyvateľstva fašistickou mašinériou vo vtedajšom Nemecku a neskôr i v ostatných okupovaných krajinách počas druhej svetovej vojny.

Pogrom z 9. novembra 1938, ktorý predchádzal holokaustu, si v konečnom dôsledku vyžiadal vyše 1300 mŕtvych, ktorí zomreli na následky zranení, pri samovraždách alebo v dôsledku úmrtia v koncentračných táboroch, uvádzajú historici v oficiálnych dokumentoch.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Svet krásnej prírody v arboréte si budete môcť prezrieť zdarma
<< predchádzajúci článok
Uznávaný karikaturista Fedor Vico je už sedemdesiatnik