Mark Pryor: Kníhkupec

Bratislava 13. júna (TASR) - Kníhkupec je kniha, na ktorej je najzaujímavejšie, najfarebnejšie a najhrejivejšie poďakovanie na jej konci. Autor ďakuje za podporu všetkým, ktorí stáli pri ňom, keď koncipoval, písal a editoval svoju prvotinu. Mark Pryor je kriminálny žurnalista a z kriminálneho prostredia je aj jeho knižný debut Kníhkupec (2014).


Kniha upúta čitateľa svojím vzhľadom. Lesklý obal do súmraku ponorenej Eiffelovky je pozvaním k čítaniu - v šerosvite stolovej lampy s hrnčekom kávy a croissantom na dezertnom tanieriku. Tých croissantov odporúčam pripraviť si do zásoby, ak chcete tráviť Pryorov príbeh lahodne.

Hoci ide o jeho debut, je napísaný skôr remeselnícky chladne ako umelecky farbisto. Napokon, dej románu sa odohráva v Paríži počas ešte vždy chladných mesiacov končiacej sa zimy. Ľadový dych cítiť z časovej roviny príbehu ako aj zo samotného štýlu literárneho textu. Ohrejete sa len spomínanou vzpruhou. Veď aj hlavná postava príbehu Hugo Marston, šéf bezpečnosti amerického veľvyslanca v Paríži, vo svojom hektickom období zvykne sa nabudiť práve croissantom a kávou.

Pryor rozvíja príbeh parížskeho podsvetia, kupliarov s drogami. Chcú sa zmocniť stanovíšť bukinistov, čo sú drobní predajcovia kníh s 200-ročnou tradíciou na brehu rieky Seiny. Tu sa promenádujú zástupy turistov, ktorí si radi kúpia nejaký ten antikvárny výtlačok či suvenír z mesta lásky. Keďže poloha stánkov je marketingovo výhodná, díleri drog by radi tieto stánky obsadili a mali tak bližšie k potenciálnym zákazníkom.

V príbehu dochádza k niekoľkým vraždám, nielen bukinistov. Motívov vrážd je však viac. Kľúčovým motívom sú drogy, tými marginálnymi nacistická, resp. protinacistická minulosť niektorých postáv. Knihy predstavujú vskutku iba rekvizitu, ktorou sa kamuflujú nízke záujmy postáv – osobná prestíž a špinavé peniaze.

Autorov kníhkupec zomiera takmer na začiatku príbehu. Jeho smrť hlboko zasahuje Huga, šéfa bezpečnosti a kníhkupcovho priateľa. Púšťa sa do vyšetrovania smrti kníhkupca. V bludisku hypotéz a dohadov prichádza až k naozajstnému minotaurovi – rumunskému drogovému kráľovi. Na ceste za pravdou mu pomáha jeho 'Ariadna', kriminalistická novinárka Claudia.

Postavy to nie sú psychologicky prepracované, skôr ploché. Definuje ich spoločný zmysel – dostať sa veci na koreň. Pryor teda ich vzťah marginalizuje. V príbehu celkovo absentuje sentimentálna rovina. Sentiment je prežitkom a zostáva iba ak v staršej generácii – v Claudiinom otcovi a starom kníhkupcovi, ktorí obaja umierajú.

Hlavní hrdinovia sa, po úspešnom dotiahnutí veci, povznášajú nad predošlými stratami na životoch. Veľkým činom predsa zvyknú predchádzať nejaké tie obete. Snehy sa topia tiež v časovej rovine príbehu a nasleduje odmäk, ohláška začínajúcej jari. A také je aj spisovateľovo poďakovanie na konci detektívneho románu. Plné slnka a tepla, ktoré sľubujú jeho budúcu tvorivú, na pohľad príťažlivú, úrodu.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR