Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

09. februára 2014

Nový zákon o spravodajských službách by mal platiť od 1. januára 2015



Nový zákon o spravodajských službách je pripravený tak, aby v prípade schválenia parlamentom mohol vstúpiť do účinnosti od 1. januára 2015. V dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike to povedal člen ...



Zdieľať
Bratislava 9. februára (TASR) - Nový zákon o spravodajských službách je pripravený tak, aby v prípade schválenia parlamentom mohol vstúpiť do účinnosti od 1. januára 2015. V dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike to povedal člen Osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) Jaroslav Baška (Smer-SD).


Zdôraznil, že nový zákon precizuje formulácie, na základe ktorých SIS funguje dnes a posilňuje aj kontrolu spravodajských služieb. "Netreba sa obávať, že Úrad civilného spravodajstva (navrhovaný nový názov pre SIS, pozn. TASR) získa nové kompetencie, nebodaj v oblasti vyšetrovania. Budú vykonávať spravodajskú činnosť," povedal Baška. "Môžu použiť operatívne a technické prostriedky, ktoré sú tu oveľa precíznejšie zadefinované, ako v dnešnom zákone," dodal. Baška zdôraznil, že návrh zákona posilňuje aj poslaneckú kontrolu tajných služieb, napríklad v oblasti odposluchov.

Člen osobitného kontrolného výboru za SDKÚ-DS Martin Fedor ocenil, že oproti oficiálnej verzii návrhu zákona, ktorú dostali k dispozícii poslanci, už dnešný návrh nehovorí o tom, že osobe môže byť pridelená spravodajská ochrana aj bez jej vedomia, ale naopak, podmieňuje ju súhlasom dotknutej osoby. Je však presvedčený, že aj posledná verzia posilňuje právomoci premiéra voči spravodajským službám.

Baška s tým nesúhlasí a upozorňuje, že premiér, ako šéf Bezpečnostnej rady štátu, má už dnes možnosti dávať spravodajským službám úlohy.

"V súčasnom zákone hovoríme o vláde, v návrhu nového zákona sa hovorí priamo o predsedovi vlády. Ak premiér rozhodne v čase krízovej situácie, bude úrad plniť aj ďalšie úlohy. Čo je krízová situácia? Čo sú ďalšie úlohy? Môžeme to zadefinovať konkrétne už v návrhu zákona, alebo zaveďme účinnú kontrolu," oponoval Fedor. Zároveň ale charakterizoval dialóg medzi koalíciou a opozíciou o tomto návrhu zákona ako konštruktívny a vyjadril nádej, že sa napokon podarí dospieť k všeobecne akceptovateľnému zneniu.

Obaja diskutujúci sa vyjadrili aj ku kauze vyšetrovania útokov radikálov na bar Mariatchi v Nitre.

"Nemám z toho dobrý pocit. Zdá sa, že nebyť zverejnenej nahrávky, by sa veci riešili úplne inak. Aktivita orgánov činných v trestnom konaní začala byť promptnejšia až pod tlakom verejnosti a opozície. Podľa mňa orgány činné v trestnom konaní na všetkých úrovniach pochybili," vyhlásil Fedor s tým, že je sympatické, že to generálny prokurátor dokázal aj pomenovať. Pomalý postup polície podľa neho znamenal, že po štyroch mesiacoch už nemusel byť dôvod na väzbu, pričom na začiatku možno bol.

"Polícia konala hneď, veď bola privolaná pohotovostná jednotka, osoby boli stotožnené," oponoval Baška. Dodal, že pochybili dve prokurátorky, ktoré na prípad dohliadali, ale snaha polície smerovala k dôkladnému dokumentovaniu činov, aby mohli byť využité vyššie trestné sadzby.

Podľa Fedora by na vyšetrenie práce polície v kauzách tohto typu mala byť zriadená inšpekcia nezávislá od vôle ministra. Baška oponoval, že v prípade ozbrojených zložiek existovala nezávislá vojenská prokuratúra, ktorú zrušila práve vláda Ivety Radičovej.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V Nitrianskom Pravne horel dom, hasiči v ňom našli mŕtvolu muža
<< predchádzajúci článok
Porsche sprevádzkuje v Lipsku najväčšiu investíciu vo svojej histórii