Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

20. júla 2009

Požiare v prvom polroku pribudli



Zvuk sirény hasičov na Slovensku počujeme 86 krát denne. Vyplýva to zo štatistiky výjazdov hasičov za prvý polrok 2009, ktorú na dnešnej tlačovej besede zverejnil Pavol Komár z odboru požiarnej ...



Zdieľať
BRATISLAVA 20. júla (WEBNOVINY) - Zvuk sirény hasičov na Slovensku počujeme 86 krát denne. Vyplýva to zo štatistiky výjazdov hasičov za prvý polrok 2009, ktorú na dnešnej tlačovej besede zverejnil Pavol Komár z odboru požiarnej prevencie Prezídia HaZZ. "Za prvý polrok tohto roku príslušníci HaZZ uskutočnili 15 538 výjazdov, " uviedol Komár. Požiare boli dôvodom približne polovice výjazdov, zvyšok tvoria záchranné, technické a ekologické zásahy. Pri zásahoch hasiči zachránili 9 319 dospelých a 691 detí. Udalosti, pri ktorých sa o záchranu pokúšali, si vyžiadali 467 dospelých a 21 detských obetí.


Požiarov bolo v prvom polroku 7 086, vznikli priame škody za takmer 23 500 000 €. "Oproti roku 2008 síce počet požiarov narástol, ale klesli priame škody, a to zhruba o 4,8 milióna € ," skonštatoval Komár. Pri požiaroch zahynulo 32 ľudí, 117 sa zranilo. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008 si teraz požiare vyžiadali o jednu obeť menej, počet zranených klesol o 26. Najčastejšie horelo v apríli (2 568 prípadov), v máji (1 430) a v marci (1 104). Najviac požiarov vzniklo v Košickom kraji (1 434), najmenej v Trenčianskom kraji (583). Najvyššie škody zaznamenali v Košickom kraji (5,139 mil €).

"Najčastejšou príčinou je nedbanlivosť alebo neopatrnosť dospelých, hlavne pri používaní otvoreného ohňa," konštatoval Komár. Hasiči evidujú 4 908 takých prípadov. V prvom polroku 2 164 krát začalo horieť pri vypaľovaní trávy a suchých porastov, čo je každoročný problém, na ktorý hasiči upozorňujú. Pri nesprávnej manipulácii s ohňom sa požiar rozhorel 1 030 krát, fajčiari majú na svedomí 380 požiarov. Prevádzkovo- technické poruchy spôsobili 671 požiarov. V štatistike figuruje 649 úmyselne založených požiarov, deti bez dozoru spôsobili 127 požiarov. "Tu dochádza k miernemu poklesu oproti minulému obdobiu," povedal Komár.



Podľa odvetví najčastejšie horelo v poľnohospodárstve - 1 191 krát (17 percent), škoda bola pol milióna eur a traja ľudia sa zranili. Pri nakladaní s odpadom zaevidovali hasiči 1 107 požiarov (16 percent) a priame škody 127 000 €. Horelo 1 022 krát v bytoch a domoch, pri týchto požiaroch zahynulo 20 dospelých a 79 sa zranilo, majiteľom vznikla škoda za viac ako 3,5 mil. €. "Opätovne ide o najnepriaznivejší počet usmrtených a zranených, a ten trend stále pokračuje," konštatoval Komár. Oproti prvému polroku 2008 narástol počet takých požiarov o 27, škoda vzrástla o 1,3 mil, € a vyžiadali si o jednu obeť viac ako vlani.

PSYCHOLÓG: Hasič nie je nadčlovek, niekedy potrebuje pomoc aj on sám

Hasiči sa začínajú častejšie vyrovnávať s psychickými nástrahami svojho povolania pomocou profesionálov, ktorí pôsobia v Hasičskom a záchrannom zbore (HaZZ). HaZZ aj preto zvyšuje počet psychológov zo súčasných päť na deväť. "Nesmieme zabudnúť, že aj hasič-záchranár je v úvodzovkách len človek, so svojimi emóciami, prežívaním, reakciami na prežitie. Nie je to nijaký nadčlovek, ktorého prežité nezasiahne," uviedol na tlačovej besede odborný zástupca pre poradenskú, pracovnú a organizačnú psychológiu MV SR Miroslav Harvan. O konkrétnych prípadoch hovoriť nemôže, ale pripustil, že ide najmä o situácie, keď hasiči pomáhali zranenému kolegovi, ktorý pri zásahu zomrel, alebo hasič išiel na zásah a zistil, že tam má vlastné veľmi ťažko zranené dieťa.

Zvyšujúci sa záujem o psychologickú pomoc u hasičov si Harvan vysvetľuje nárastom počtu ťažších zásahov. "Či tam došlo k usmrteniu osôb, či pri vyprosťovaní buď pri dopravných nehodách alebo záchrane komunikovali s ešte žijúcimi účastníkmi udalosti, ktorí potom počas zachraňovania zomreli, či sú tam usmrtené deti a potom aj to, či tí príslušníci, ktorí tam zasahovali, konkrétne poznali ľudí, ktorí sú tam, " konkretizoval Harvan ťažké prípady.

Psychologické rady poskytujú aj hasičom-začiatočníkom po zásahoch, keď sa po prvý raz stretnú pri tragickej udalosti so smrteľnými následkami. "Človek prežíva také veľmi zvláštne emócie, nepríjemne pocity a niekedy si myslí, keď vidí tých starších, ktorí to tak neprejavujú, či to prežíva len on tak - že či je vôbec schopný na tú prácu," vysvetlil Harvan. Ďalej pripustil, že niekedy je zásahov na hasiča už "tak veľa", že sa môže dostaviť tzv. syndróm vyhorenia. Aj pri takomto stave sa snažia psychológovia pomôcť. Jeden prípad mali minulý rok a príslušník naďalej u hasičov pracuje, u ďalšieho hasiča takúto terapiu robili tento rok.

Hasiči podľa Harvana prelomili bariéry a psychologickú pomoc už berú ako skutočnú pomoc, nie "strašiaka", či budú môcť robiť alebo nie. Harvan má informácie, že kým psychologické služby do HaZZ zaviedli, vyhľadávali niektorí hasiči psychológov súkromne. Podľa Harvana bolo viac takýchto prípadov u hasičov špecialistov, konkrétne potápačov.



Každý príslušník HaZZ môže požiadať o pomoc psychológa nonstop, odborník je pripravený poradiť mu telefonicky. Psychologické pracoviská sídlia pri hasičských záchranných brigádach a Prezídiu HaZZ, tento rok okrem telefonickej pomoci poskytli 17-krát osobnú pomoc hasičom po ťažkých zásahoch. V zbore pripravujú aj školenie pre veliteľov hasičských zásahov, aby psychologickú pomoc vedeli prípadne poskytnúť aj príbuzným ľudí, ktorým pomáhajú pri zásahoch.

Psychológovia čoraz častejšie posudzujú aj spôsobilosť uchádzačov o prácu hasiča, prípadne spôsobilosti príslušníkov HaZZ pri výberových konaniach na nadriadeného. Zo 609 ľudí, ktorých vyšetrili, odporučili na danú funkciu 447 (73,4 percenta), negatívne stanovisko mali u 162 ľudí (26,6 percenta). Medzi šiestimi stovkami tých, čo tieto psychologické testy robili, bolo 51 záujemcov o prácu nadriadeného - odporúčanie psychológa dostalo 43 hasičov.

SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Monzúnové dažde v Indii pripravili o život 400 ľudí
<< predchádzajúci článok
MAĎARIČ: V Maďarsku si stále myslia, že nám môžu rozkazovať