Pred dvadsiatimi rokmi zomrel Dubček, ikona Pražskej jari

Tagy: Alexander Dubček

BRATISLAVA 6. novembra  - Pred dvadsiatimi rokmi, 7. novembra 1992, zomrel v pražskej nemocnici politik a štátnik Alexander Dubček.


Skonal na mnohopočetné zlyhanie orgánov v dôsledku komplikácií po autonehode, ktorá sa stala 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice D1 pri českom meste Pelhřimov, keď cestoval z Bratislavy do Prahy na zasadnutie FZ.

Vyšetrovanie Dubčekovej smrti skončila polícia vo februári 2000, keď prezentovala, že išlo o tragickú náhodu.
Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci pri Bánovciach nad Bebravou a v rokoch 1925-1938 žil s rodičmi, ktorí boli členmi slovenského vysťahovaleckého družstva Interhelpo, v Sovietskom zväze.

Vyučil sa za strojného zámočníka a vysokoškolské vzdelanie získal na Vysokej politickej škole pri ÚV KSSZ v Moskve.

Od roku 1949 pracoval v rôznych straníckych funkciách, v rokoch 1962-1968 bol členom predsedníctva ÚV KSS. V roku 1968 ho ako predstaviteľa protidogmatického kurzu v strane a bojovníka proti kultu osobnosti zvolili za prvého tajomníka ÚV KSČ.

Alexandra Dubčeka považujú Slováci za človeka, ktorý najpozitívnejšie ovplyvnil vývoj slovenskej spoločnosti. S jeho menom sa spája Pražská jar - obdobie českých a slovenských dejín od januára do augusta 1968, ktoré bolo začiatkom obrodného procesu demokratizácie spoločnosti. Ukončila ho okupácia ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968.

Dubček a ďalší spolupracovníci boli nútení podpísať tajný, takzvaný Moskovský protokol, podľa ktorého sovietske vojská zostali v Československu. Bola upevnená komunistická diktatúra a Dubček bol obvinený z porušovania zásad marxizmu-leninizmu. V apríli 1969 ho odvolali z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, krátko bol predsedom Federálneho zhromaždenia, v rokoch 1969-70 čs. veľvyslancom v Turecku.

V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. Nasledujúcich 20 rokov žil v Bratislave politicky sledovaný ako osobnosť, ktorá sústreďovala okolo seba demokratické, antinormalizátorské sily. Po novembri 1989 sa vrátil do politiky, bol predstaviteľom Verejnosti proti násiliu (VPN), v rokoch 1989-90 predsedom Federálneho zhromaždenia a od roku 1992 členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska.

V roku 1989 Alexandrovi Dubčekovi, ktorý je v zahraničí známy predovšetkým ako politik presadzujúci ideu tzv. socializmu s ľudskou tvárou, udelil Európsky parlament Sacharovovu cenu. V októbri 2008 poslanci NR SR schválili zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka, v ktorom stojí, že sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva. Jeho meno nesie aj univerzita v Trenčíne

Tagy: Alexander Dubček