Prezentácia vybraných politických subjektov a predstaviteľov

 

Správa prináša výsledky mediálnej prezentácie vybraných politických subjektov (vláda SR, parlamentné politické strany a prezident SR) a ich predstaviteľov vo vybraných celoplošných elektronických médiách – STV, TV Markíza, TA3 a TV Joj v období dvoch týždňov posledného štvrťroka 2008 (24.11. – 7.12.2008). Monitoring zahŕňal hlavné spravodajské relácie vybraných televízií. Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným  subjektom a zároveň spôsob, akým boli tieto subjekty a ich jednotliví členovia zobrazovaní.

 

 

Hlavným zistením doplňujúcej monitorovacej správy, ktorá bola vytvorená v rámci projektu EUMAP, je  skutočnosť, že od posledných parlamentných volieb v roku 2006 sa politické zasahovanie do médií na Slovensku zintenzívnilo. Správa ďalej uvádza, že „vrcholoví politici na čele s premiérom vytvorili atmosféru nepriateľstva, pričom obviňujú médiá zo zaujatosti a nedostatku profesionality, bojkotujú „opozičné“ médiá a prijímajú reštriktívnu legislatívu zameranú proti novinárom“.

 

Cieľom nášho posledného monitoringu bolo okrem iného aj zistenie, či má spomínaná situácia vplyv na spôsob, akým jednotlivé celoplošné televízie informujú o aktivitách vlády R. Fica ako aj o ostatných politických subjektoch. Dominantnými témami v sledovanom období boli kauza Tipos a odvolávanie ministrov J. Počiatka a M. Janušeka.

 

Čo sa týka prezentácie vlády, podobne ako v minulosti, informácie o jej aktivitách v politickom spravodajstve jednoznačne prevládali. V porovnaní s výsledkami monitoringu v prvom monitorovanom období (15.2 – 7.3 2007) sa podiel celkových informácií o vláde v jednotlivých televíziách znížil (v STV z 74,1% na 44,8 %, na Markíze z 72,1% na 43,8%, v TV Joj z 44,8% na 39% a v TA3 z 68,1% na 46,9%). V tejto súvislosti však treba jednoznačne povedať, že prvé monitorované obdobie bolo poznačené faktom, že dňa 2. marca 2007 vybuchol muničný sklad vo VOP Nováky, čo malo priamy vplyv na nárast informácií o vláde. Takmer polovičný podiel z politicky relevantných informácií o vláde nevybočuje z dlhodobého priemeru, podobný priestor poskytovali televízie aj vláde M. Dzurindu.

 

Čo sa týka spôsobu informovania o činnosti vládneho kabinetu, z výsledkov kvalitatívnej analýzy vyplýva, že prevládajú neutrálne informácie, pričom ich najväčší podiel sme zaznamenali v STV – 81%. Verejnoprávna televízia má zároveň aj najnižší podiel negatívnych informácií o vláde – 15% . Na druhej strane najsledovanejšia TV Markíza podrobila Ficov kabinet väčšej kritike, keďže celkový podiel negatívnych informácií tu bol 30%.

 

Výsledky monitoringu za sledované obdobie potvrdzujú predchádzajúce zistenia, že spravodajstvo STV je opatrné v spôsobe, akým prezentuje aktivity vládnej moci. Takýto spôsob prezentácie pripomína skôr minulosť, kedy nebolo prvoradým kritériom aktuálne, nekompromisné a kritické nastavenie zrkadla politikom, ale skôr sa zohľadňovali ich priority a záujmy.

 

 

Z prezentácie ostatných politických strán a hnutí vyplýva, že sa v porovnaní s prvým monitorovaným obdobím zväčšil celkový podiel informácií, ktoré im jednotlivé televízie v spravodajských reláciách venovali. Najväčší nárast podielu informácií v hlavných spravodajských reláciách zaznamenali vládny Smer-SD a opozičná SDKÚ-DS (vo všetkých štyroch monitorovaných televíziách). Čo sa týka ďalších strán, podobný alebo menší nárast sme zaznamenali v prípade koaličnej SNS (v STV a na Markíze), ĽS-HZDS (v STV a na Markíze), ako aj u KDH (v STV a na TA3). Vo všetkých médiách súhrnne získala najväčší priestor SDKÚ-DS (11,8%), po nej nasleduje SMER-SD (9,3%), SNS (6,8%), KDH (5,1%), ĽS-HZDS a SMK (4,8%).

 

Pokiaľ ide o spôsob informovania o jednotlivých subjektoch, podobne ako u vlády, celkom jednoznačne dominovala neutrálna prezentácia. Je zaujímavé, že o dvoch stranách boli prezentované dokonca výlučne iba neutrálne informácie - SMER-SD v STV a KDH v STV a na Markíze. Pokiaľ ide o jednotlivé médiá, najväčší podiel neutrálnych informácií o politických subjektoch (s výnimkou vlády, ktorej prezentácia bola analyzovaná samostatne vyššie) bol zaznamenaný na TA3 (94%) a STV (91%), čo potvrdzuje výsledky za prvé monitorované obdobie. Na zostávajúcich dvoch monitorovaných televíziách bol podiel neutrálnych správ o politických subjektoch s výnimkou vlády nasledovný - v TV Markíza (88%) a v TV Joj (84%). Vo všetkých médiách v tejto súvislosti zároveň prevažovali kritické zmienky nad pozitívnymi, pričom ich najväčší podiel sme zaznamenali v TV Joj (15%), a na Markíze (11%). Naopak, podiel negatívnych správ bol najmenší na TA3 (5%) a STV (6%), pričom verejnoprávna televízia mala aj najvyšší podiel pozitívnych správ (3 %).

 

 

 

 

 

Pokiaľ ide o priestor, ktorý jednotlivé médiá venovali politikom, najvýraznejší získal predseda vlády R. Fico, keď mu všetky médiá súhrne poskytli takmer 30 minút. Najviac o ňom informovala TA3 (takmer 11 minút), po nej STV (skoro 10 minút). Premiérovi venovali bez výnimky najviac priestoru všetky monitorované televízie. Celkovo druhým najzobrazovanejším politikom bol minister financií J. Počiatek (viac ako 15 minút) a tretím podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš (viac ako 10 minút).

 

Na rozdiel od prvého monitorovaného obdobia bol premiér R. Fico až tretím najviac kritizovaným politikom, „predbehli“ ho ministri jeho vlády – J. Počiatek a M. Janušek, čo súviselo s ich odvolávaním. 

 

Hoci v sledovanom období ešte žiaden z kandidátov na prezidenta SR nemal oficiálny štatút kandidátov, , nás predsa len zaujímal celkový priestor a spôsob, akým o možných kandidátoch na prezidenta SR informujú celoplošné televízie. Súčasný prezident Ivan Gašparovič získal (z titulu svojej funkcie) bezkonkurenčne najväčší priestor v sledovaných televíziách – súhrnne vo všetkých médiách takmer 8 minút, pričom bol prezentovaný výlučne neutrálne alebo pozitívne. Jeho potenciálna  protikandidátka v boji o prezidentské kreslo I. Radičová získala v súhrne štyroch monitorovaných televízií približne štvornásobne menší priestor – menej ako dve minúty, pričom o nej televízie informovali výlučne neutrálne. Z ostatných kandidátov boli prezentovaní ešte M. Melník (32 sekúnd) a F. Mikloško (7 sekúnd).